close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Oči svojej matky 22.kapitola KONIEC

4. června 2014 v 21:26 | Anchelé |  Oči svojej matky

Tak a je tu koniec, ľudia. Síce nič moc, ale ja sa už pripravujem na Princa, na ktorého sa teším :3 Dej mám premyslený a myslím si, že bude lepší ako tento.



Forgive us now for what we've done
It started out as a bit of fun
Here, take these before we run away



Pršalo.
Harry ležal na posteli. Premýšľal... za posledných... čo to bolo? Týždne, mesiace? Ani sám nevedel. Jeho život sa tak drasticky zmenil. A začalo to tak nevinne. Čo mal Snape spoločné s jeho matkou?
Harry sa pretočil z chrbta na brucho. Vnoril tvár do vankúša; najhlbšie, ako to len šlo. Kiežby mohol zabudnúť. Kdeže... už sa o to raz pokúsil a dopadlo to zle.
Slzy mu tiekli prúdom po tvári, hruď mal akoby v plameňoch. Nevládal dýchať, nevládal žiť. Keď si myslel, že je všetko na dobrej ceste. Keď si myslel, že človek, ktorého skutočne miloval, prijal jeho a aj svoje city, prekvapil ho tak, ako nikdy. Ale prečo? Veď to bol predsa Snape!
Letmo si spomenul na udalosti spred dvoch dní a v hrudi pocítil intenzívny nával bolesti.
Tie slová, ktoré mu vpálil Snape do tváre po tom, čo ho dobehol. 'Nechápeš ma! Si jedno sprosté decko, nikdy to nepochopíš! To, čo sa tam medzi nami stalo, tam aj ostane! My nikdy nebudeme spolu, nikdy. Lebo tým by som nanajvýš urazil moju lásku k nej.'
Harry nebol svoja matka. To bol celý ten problém.
Uvedomil si, že to, čo na Snapovi tak neskutočne obdivoval, že to, kvôli čomu sa doňho vlastne tak neskutočne zaľúbil, bolo to, čo začínal hlboko nenávidieť. Láska, ktorú prechovával Severus Snape k Lily Evansovej od útleho detstva Harryho nesmierne zasiahlo. Jeho city k nemu sa zmenili, začal ho vnímať inak. Zamiloval sa doňho. Snape ho celé tie roky chránil, telom aj dušou. Keď hľadel na jeho temné znamenie, vypálené na ruke, nepripomínalo to Harrymu Snapovu chybu, keď sa stal smrťožrútom. Dokonca mu to nepripomínalo zradu, kvôli ktorej jeho matka a otec umreli. Harry vedel, že si to Snape dodnes vyčíta... no to znamenie pripomínalo Harrymu Snapovu nesmiernu oddanosť. A aj keď mal neskutočne komplikovanú povahu, vďaka jeho spomienkam ho spoznal. Dostať sa k nemu nebolo ľahké, no cítil, že bariéry prekonáva. A tiež cítil, že ho každým dňom, hodinou, minútou, sekundou miluje viac a viac. A Snape si teraz pravdepodobne myslí, že sa ho Harry len pokúšal zatiahnuť do postele... je slepý k Harryho vyznaniam, vysmieva sa im. Pf, vraj nevie, čo je to láska?! Nemiloval Lily aj on náhodou už na škole?!
A stále Lily... Lily! Nikto iný. Nikdy to nebude nikto iný. Dokonca ani jej syn nie...
Harry zavzlykal. Snapova láska k Lily sa zmenila na Harryho prekliatie.
Harry to už nezvládol. Zdvihol sa, rozmotal sa nejako zo závesov nad posteľou, ktoré tak neznášal a posadil sa k oknu. Sledoval dážď, ktorý zmýval nečistotu z tohto sveta. Ale len povrchovo... pretože nech bol dážď akokoľvek ukludnujúci, dnes v Harrym vyvolával pocity, ktoré by v ňom vyvolávala azda ostrá britva, režúca jeho telo.
Po veľmi dlhej chvíli sa postavil, vzal zo stolíka okuliare a potichu, aby nezobudil spolužiakov, vyšiel von z izby. Najprv zapochyboval, napadlo ho, či nebude najmúdrejšie vziať si neviditeľný plášť, no nakoniec tú myšlienku zavrhol.
Vybral sa k žalárom. Nie že by to bol prekvapený, keď ho tam nohy a myseľ zaviedli. Celé tie roky, ktoré ho to miesto odpudzovalo, rázom zmizli a žaláre sa stali preňho útočiskom. Vďaka nemu.
Stál teraz pred Snapovou pracovňou. Aj keď bola hlboká noc, vo vnútri sa svietilo.
No Harry neprešliapol nervózne z nohy na nohu. V hrdle mu nenavrela hrča. Ani sa po ňom nerozliala nervozita.
Dnes neklope.
Oprel sa o stenu, pomaly sa po nej zošuchol a sedel. Hľadel do čiernočiernej tmy, ktorá sa vznášala všade vôkol neho. Tu dole bola zima, chlad... chlad. Žaláre patrili Slizolinčanom. Slizolinčani a chlad. Tie dve slová k sebe až strašidelne patrili.
'Možno... možno... je to len jeho...' Harrymu sa v hlave začali skrúcať myšlienky. Viečka mu oťaželi, akoby na ne niekto zavesil desať kilové závažie. Zaspal.
"Potter!" Harry otvoril oči. Dezorientovane sa poobzeral okolo, a keď uvidel Snapa, láskyplne sa usmial. Vzápätí ho však prebodla krutá realita a úsmev vystriedala bolesť. Okamžite odvrátil pohľad a postavil sa na nohy. Rýchlo vyrazil preč, no postavil sa až moc prudko, hlava sa mu zatočila a padol by, nebyť dvoch mocných rúk, ktoré ho zachytili. 'To nerob,' pomyslel si a Snapovi sa vytrhol z rúk tak zúrivo, až skoro znovu spadol. Rozbehol sa preč zo žalárov, pričom cítil na chrbte ľadový pohľad Severusa Snapa.
Vrátil sa do Chrabromilskej veže, vletel do izby, a keď sa ocitol vo svojej posteli - ani sám nevedel, ako - zaspal.
Na ďalšie ráno mal Harry hlavu čistejšiu. Keď ho predošlú noc Snape vzbudil na chodbe pri jeho kabinete a uvidel ho, vedel to. Harry bez neho žiť nedokáže.

O niekoľko týždňov mal Harry plné zuby svojich kamarátov. Mal ich veľmi rád, no ustavičné vypytovanie sa, čo mu je, prečo je smutný, a či sa nechce vyspovedať, mu už tak liezlo na nervy, že sa uchýlil na miesto, kam veľa študentov nechodí. Vybehol po schodoch do Astronomickej veže, modliac sa, aby tu nikto nebol, keď na predposlednom schode zastal. Harry ucítil v žalúdku divný záchvev, začali sa mu potiť ruky a mal pocit, akoby mu malo srdce každú minútu vyletieť z hrude. Pred ním, pri zábradlí, stál Snape. Harryho nespozoroval, keďže stál otočený chrbtom. Bolo asi šesť hodín večer a slnko práve teraz začalo zapadať, a tak videl slnečné lúče krásne rysovať Snapovu siluetu.
Harry by dal všetko na svete za to, aby teraz videl Snapovu tvár. Pretože Snape tu bol práve kvôli tomuto.
Sledoval západ slnka.
A keď si to Harry pomyslel, už asi milióntykrát mu srdce pripomenulo, ako splašene človeka pred sebou miluje. Nevzdá sa. Nedokáže to. Harry sa pohol a Snape sa otočil. Zahľadel sa mu priamo do očí.
A potom sa usmial. Mal preňho slabosť. Či si to Snape pripustil alebo nie, Harry bol jej synom.
A najväčšou iróniou bolo, že to, čo Snapa na Harrym priťahovalo, začínal Harry nenávidieť. Oči svojej matky nadobro neznášal.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama