close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Oči svojej matky 20. kapitola

8. května 2014 v 23:13 | Anchelé |  Oči svojej matky

tak ľudia a ešte jedna kapitola a potom máte možnosť dej usmerniť :-) no ak nebudem mať odpoveď, napíšem koniec, na ktorý budem mať proste najviac náladu :D

"Vieš, celkom som zabudol, prečo som sem šiel... prečo si nechodil na vyučovanie?"
"Nechcel som ťa vidieť."

Je to len pár minút, čo Harry opustil Snapa. Ležal na mieste, kde sa ešte pred chvíľou naňho lepil Harry a rozmýšľal nad odpoveďou, ktorú mu povedal. Nechodil na vyučovanie... kvôli Potterovi. Zkurvenému malému Potterovi, ktorý si myslí, že mu patrí svet! Nabehne si sem, začne sa po ňom liepať a myslí si, že Snape je snáď z ocele, že odolá jeho dotyku? Tiež je len človek! Bože, ako moc sa podobá na svojho otca...
No Snape nemohol vylúčiť, že Harry má aj veľmi veľa zo svojej matky, a to mu to veľmi, veľmi sťažovalo.
Vlastne... vždy keď sa na Harryho pozrel, videl v ňom Lily, aj keď si to stoj čo stoj nechcel priznať. 'Lily... Lily, láska moja. Keby si to len všetko videla. Myslím, že by ku mne nabehla ako bohyňa pomsty a pokúsila sa ma zahrdusiť so slovami, že som sa dotkol jej syna...'
Snape sa pri tej myšlienke zasmial, pretočil sa na chrbát a ruku zdvihol do čiernej tmy. 'A čo by si asi tak pomyslel Potter?!' pri tejto myšlienky sa Snape už nahlas rozrehotal. 'Mám tvojho synčeka omotaného okolo prsta, ako písknem, on skočí, len preto, že je bezhlavo zaľúbený.'
Snape sa zamračil. Premýšľa nad hlúposťami. Situácia nebola taká smiešna, ako sa mu v ten moment zazdala. Bol to pre Snapa vážny problém. Pravda vlastne bola taká, že Potter nie je bezhlavo zaľúbený, ale búria sa v ňom hormóny, je to len dočasný úlet v jeho mozgu - no tento malý úletík môže byť pre Snapa nebezpečný. 'Preklínam deň, kedy som sľúbil Dumbledorovi, že sa o toho malého fagana postarám,' zanadával v duchu. 'Lily, čo mám robiť... pochybujem, že by sa ti páčilo, keby som ti pretiahol synáčika. No keď mňa tá jeho tvrdohlavosť už naozaj prestáva baviť.'
'Tak prečo si sa s ním bozkával, prečo si ho k sebe pustil? Dávaš mu nádej, je to tvoja chyba!' ozval sa tichý hlas v jeho hlave. 'Och, sklapni... tak to nie je! Každý by podľahol.'
'Neospravedlňuj svoje činy takými chabými výhovorkami,' pohotovo mu odporoval hlas.
Snape sa rozrušene pretočil na brucho a prehrabol si vlasy. "Potterovi ma raz zabijú."

Keď sa Snape prebudil, bolo veľmi neskoro. Vôbec si neuvedomoval, že vyučovanie je v plnom prúde.
Hľadel do stropu a myslel na to, čo sa stalo nadránom. Keď na to spomínal, bolo mu zle od žalúdka. Posadil sa na pohovke, prehrabol si vlasy, a keď zistil, koľko je hodín, zavrčal. Zhodil to na Pottera a vstal.
O pol hodinu sa Snape dovliekol na obed. Študenti naňho zazerali, akoby ho videli prvýkrát v živote. Ich zvedavé pohľady im opätoval vražednými, a keď Creeveymu od ľaku vypadol z ruky fotoaparát, škodoradostne sa usmial. Dobrá nálada mu ostala, až kým si nesadol za profesorský stôl, vtedy totiž uvidel za chrabromilským stolom Pottera. Ten naňho tiež hľadel, akoby ho v živote nevidel, no keď si Harry všimol, že sa naňho Snape díva, zapýril sa a odvrátil pohľad. Na to Snape reagoval len prekrútením očí. "Ach, Severus," prehovoril naňho odrazu niekto. Otočil sa za hlasom a uvidel malého Flitwicka, ktorý si sadol k nemu. "Som rád, že ťa vidím. Takže je ti už lepšie?" Snape nútene nadvihol kútiky úst. "Áno, ďakujem, je mi už fajn," odvetil a zadíval sa späť na Harryho. Ten, samozrejme, tiež hľadel na Snapa, no tentokrát pohľad neodvrátil. Aj z takej diaľky Snape videl, ako mierne pootvoril ústa a vzápätí preglgol. Snapa sa teraz začínal zmocňovať už naozaj nepríjemný pocit. Ak túto situáciu s Potterom nevyrieši, asi sa zblázni. Nakoniec pohľadom uhol prvý on. "Potter," zavrčal a tento raz prebodol pohľadom Weasleyho. "Severus, nejaký problém?" začul ďalší hlas. Tentokrát to bola Minerva, ktorá si jeho povzdych asi vysvetlila inak. "Je niečo s Potterom?" spýtala sa ustarostene. "Áno, s ním je stále niečo," odpovedal a už sa ani nesnažil byť milý. Po celý zvyšok obeda ostal Snape ticho, s nikým nekomunikoval. Dokonca ignoroval aj Dumbledora, ktorý sa k nemu načahoval a hádzal po ňom jeho presladené, láskyplné pohľady. Áno, Snape si s ním bol blízky, ale teraz nemal náladu naozaj na nikoho.
Keď bolo po obede a študenti pomaly odchádzali, ostal tam výnimočne medzi poslednými. Všimol si, že Potter tiež. Zjavne poslal Grangerovú a Weasleyho napred, lebo tí tam už neboli. No Harry si sedel za stolom a hľadel, ako inak, naňho. Snape nevedel prečo, ale nedokázal sa odlepiť od svojho miesta. A tak sa stalo, že v sále ostal už len on, Potter a zopár študentov. Samozrejme, Dumbledore, ktorému nič neuniklo, naňho pokukoval. Vedel, že sa niečo deje, ale keď sa chcel Snapovi prihovoriť, ten ho spražil pohľadom, tak sa len usmial a odišiel. No a keď sa Snape zahľadel znovu na Harryho, vstával od stola. Dostal miniinfarkt, keď sa Potter otočil k nemu a nie k východu. Vykročil jeho smerom.
Keď zastal pred učiteľským stolom, spustil: "Pán profesor, niečo by som potreboval," prehovoril. Okrem Snapa tam však sedel ešte Flitwick a tak Snape Pottera nemohol len tak odpálkovať, bol to predsa jeho študent. "Tu nie, Potter. Vonku," prehovoril najtichšie, ako mohol, potom sa konečne postavil od stola a bok po boku s Potterom opustil sálu.
Keď sa za nimi zavreli mohutné dvere, Snape surovo zdrapil Harryho za ruku a začal ho ťahať k žalárom. Zastali, až keď boli pri Snapovej pracovni. "Čo si to dovoľuješ?!" oboril sa Snape na Harryho. Harry prekvapene nadvihol obočie. "V jeden chvíli som si myslel, že chcete ísť so mnou dovnútra," kývol Harry smerom k Snapovej pracovni. "No to určite! Odpovedz mi na moju otázku!"
"Neviem, o čom hovoríte... pán profesor." Snape zavrčal, chytil Harryho pod krk a buchol ním o stenu. "Ešte raz... ešte jediný raz urobíš nejakú blbosť a uškrtím ťa!" Harry na to okamžite reagoval: "Aha, takže to mám chápať tak, že nie som pozvaný dovnútra, čo?!" Snape sa naňho neveriacky zahľadel, okamžite ho pustil a stratil sa vo svojej pracovni. Harry tam ostal sám.

Nasledujúce dni boli pre Snapa utrpením. Harry mu dával zakaždým, keď mal možnosť, najavo svoju prítomnosť. Niekedy to už naozaj preháňal, neraz na Snapa na hodinách vylial elixír a začal trúsiť nevhodné poznámky, alebo si Snape párkrát všimol, ako Harry cmúľa svoje brko a pritom naňho hľadí. Inokedy ale prebodával Harry každý kúsok učebne, len na Snapa nehľadel, čo ho vyvádzalo značne z miery. No a niekedy, keď sa Snape k nemu priblížil, aby sa pozrel na žbrndu, ktorá mala byť elixírom, Harry podskočil alebo vydal divný pazvuk, no Snape sa už viackrát pristihol, ako ho to skôr priťahovalo než odpudzovalo. Proste, medzi nimi vládla určitá príťažlivosť. Ale čo Snapa najviac prekvapilo, Harry sa s ním odvtedy, čo ho Snape škrtil dolu v žalároch, nerozprával, pokiaľ nemusel. Obaja sa tvárili, že to, čo sa medzi nimi udialo v tú noc v Snapovej pracovni, sa nikdy nestalo.
Až do jedného pekného dňa, kedy Snape prechádzal po treťom poschodí. Všimol si vtedy Pottera, ako kľačí na zemi a hľadá niečo v taške. Tak sa ramenom oprel o múr a sledoval ho dobrých päť minút, než si ho Potter všimol. Hneď pustil na zem malú fľaštičku, ktorú držal v rukách a tá s rachotom dopadla na dlažbu, no nerozbila sa. Harryho srdce sa roztĺklo, keď sa zahľadel do tých tmavých očí. Snape si Harryho zle skrývanú nervozitu všimol, uškrnul sa a prehrabol si vlasy. Priblížil sa k Harrymu. Až teraz si uvedomil, ako moc ho táto nekonečná hra vyčerpávala a chcel s ňou skončiť. "Potter," pristúpil k nemu. Harry sa ani nepohol. Napätie vo vzduchu sa dalo krájať. "Čo to máte?" spýtal sa Snape sametovým hlasom a zohol sa po fľaštičku, ktorá Harrymu vypadla z ruky. "To si robíte..." Snape neveriacky zízal na Felix felicis. "Na čo vám to je?" spýtal sa so skutočným záujmom. "Šťastia nikdy nie je dosť, nemyslíte?" odpovedal mu Harry. "Poďte so mnou, Potter," prikázal mu Snape a všimol si v Harryho pohľade vzrušenie. Snape šiel, Harry ho ticho nasledoval, a keď dorazili k Snapovej pracovni, bez rečí vošli dnu. Bola to otázka pár sekúnd, čo držal Snape Harryho opretého o stenu a vášnivo ho bozkával. "Ste moje prekliate... Potter," zavzdychal pomedzi bozky a Harry si ho natisol na seba ešte pevnejšie. Snape odrazu prešiel Harrymu po krku, ten hlasno vzdychal a chytil Snapa za ramená. Snape vnikol Harrymu rukou pod tričko, začal ho hladiť na bruchu a o chvíľu na to z neho to tričko strhol. Kľakol si a vášnivo Harryho na brucho pobozkal. "Och, bože..." zastenal Harry, keď ho Snape surovo chytil za rozkrok. Vrátil sa k Harryho ústam, znova ho pobozkal a potom sa mu zadíval do očí. Och, tie jeho oči...
A ten si v tej chvíli pomyslel: 'No... to si to aj vyriešil.'
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama