close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Oči svojej matky 19. kapitola

7. května 2014 v 20:44 | Anchelé |  Oči svojej matky

No, nebudem klamať, nebude tých kapitol už nejako extra veľa.
Ale hneď po skončení tejto série idem na Princa! :-) No neviem sa rozhodnúť, či urobiť z Princa už veľmi dlhú sériovku, alebo len kratšiu, cca 20 dielnu... uvidím, ako mi to pôjde :-)
A ospravedlňujem sa za kratší diel.

Snapa Harryho slová znechutili.
A Harry to videl. Profesor elixírov odvrkol, jeho oči sa zúžili a Harry na sebe cítil jeho nenávistný pohľad. "Vieš, ty decko," zdôraznil to slovo, "dúfal som, že pochopíš aspoň štvrtinu z toho, čo ti tu rozprávam. Vyhrážky na mňa nezaberajú, po prvé. Po druhé, chováš sa jak fagan a po tretie, ak si ma chceš naozaj získať, toto je ten najhorší smer, akým si sa mohol uberať. Keď možno raz dospeješ, vtedy s tebou začnem jednať ako s rovnocenným. A teraz vypadni, chcem spať." Snape kývol ku dverám, jeho pohľad bol neoblomný. No Harry vedel, že teraz nemôže odísť. Istota, trúfalosť, dokonca bezočivosť, ktorú ešte pred minútou pociťoval, je preč a keby teraz odišiel, bol by stratený. Preklínal by sám seba za to, čo práve povedal, celú noc by na to myslel a utápal by sa v myšlienkach, že jeho vyhrážka bola jednosmerným lístkom do pekla. Tak len bezmocne sklonil hlavu, no nepohol sa ani o centimeter. Je totálny blbec? Ten, s kým sa zhovára, je predsa Snape. A podľa toho musí hrať.
"Prepáčte, pán profesor, máte pravdu. To, čo som povedal, bolo nevhodné a drzé, ospravedlňujem sa." Harry zdvihol hlavu a v duchu sa usmial. Snape, večne nosiac masku, tentokrát nedokázal skryť svoje pocity. Nebol prekvapený, bol šokovaný. "Och, Potter! Vy musíte byť naozaj zamilovaný, keď idete proti svojmu presvedčeniu a charakteru! Potter sa snaží správať slušne!" A vtom sa nefalšovane, nahlas rozosmial. 'Jasné, len si do mňa kopni, keď môžeš,' pomyslel si Harry, no naozaj sa cíti, akoby doňho niekto práve silno kopol. "Pán profesor, prepáčte, ale ja vás naozaj milujem." Harry zatajil dych, lebo Snape sa prestal smiať. Jeho oči, pripomínajúce čiernu priepasť, sa upreli na Harryho. "Vy s tým naozaj..." Akoby Harry vedel čítať myšlienky, dopovedal: "Nie, neprestanem." Snape na to nijako nereagoval, a to Harry využil. Odstránil tú malú medzeru medzi nimi, natisol sa k Snapovi, no nepobozkal ho, len ho chytil jemne za ruku a palcom ho pohladil po zápästí. "Milujem vás. Viem to. A bez ohľadu na to, aké decko pre vás som, bez ohľadu na to, že si myslíte, že nie som schopný lásky, moje city k vám sa nezmenia." Usmial sa. "A môžete si za to sám. To vaše spomienky vo mne tie city vyvolali." Snape vzdychol. Zahľadel sa na Harryho a ten si v jeho očiach všimol precitnutie. "Ak by som náhodou prijal tento... fakt. Alebo by som proste uveril tomu, čo mi tu rozprávate, tento nezmysel... čo akože očakávate?" spýtal sa Snape povýšenecky. Harry otvoril ústa, no Snape vzápätí pokračoval. "Ste decko muža, ktorého som nenávidel..."
"Ale aj ženy, ktorú ste miloval," dokončil zaňho Harry. "Hej, ale tento fakt ma skôr odrádza od akéhokoľvek iného vzťahu s vami okrem učiteľského."
"Jej pamiatku by to nepoškvrnilo, práve naopak!" vyhŕkol Harry, aj keď jemu samému to nedávalo zmysel. "Ste môj študent!"
"Ale nebudem ním navždy," odpovedal stroho Harry. "Vyzeráte ako váš tatko!" Harry sa zasmial, no vzápätí hlas stíšil, tvár mal už celkom blízko pri Snapovej, a prehovoril: "No mám oči svojej matky."
Ich pery sa spojili. Harry bol taký šťastný, že myslel, že exploduje. Cítil Snapove jemné pery na svojich, jeho vrelý dych a ruky, ktorými ho jemne hladkal po bokoch, ho privádzali do zúfalstva. Zavzdychal, keď ho Snape rýchlymi pohybmi pretočil na chrbát, a teraz mal lakte položené pri Harryho hlave, no ani na sekundu sa ich pery neoddelili. Harry vošiel prstami do Snapovych vlasov, a Snape odrazu vošiel kolenom medzi Harryho nohy. "Za toto... ma vyrazia," zavzdychal Snape pomedzi bozky a po chvíli sa od Harryho odtiahol. Ten sa zľakol, že Snapa zas pochytil jeden z jeho trilión dôvodov, prečo oznámiť Potterovi, že má na všetko zabudnúť, no on len odvetil: "Je neskoro, musíš ísť spať, zajtra máš predsa vyučovanie. A ja tiež. A okrem toho keby nás tu niekto našiel... proste to je veľmi nebezpečné." Harry otvoril ústa na protest, no Snape ho chytil jemne za tvár. Harry žasol nad zmenou jeho správania a citom v jeho hlase. "Ja... chcem ostať spať tu... prosím. Sľubujem, že hneď ráno vypadnem." Snape sa na Harryho zadíval, na čo sa na jeho tvári zjavil dobre známy úškľabok. "Už je ráno."
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama