
Snape sa prebral.
Harry sa zľakol, no ruku zo Snapovho brucha dolu nedal. Mal perfektnú príležitosť a chystal sa ju využiť. Naklonil sa nad Snapa, ktorý naňho rozospato zazeral, a pobozkal ho. Harrymu sa divoko rozbúchalo srdce, mal pocit, akoby v ňom všetko horelo, vnímal Snapove vrelé pery a jeho ľadovú pokožku, ktorá sa chvela pod jeho dotykom. Ten bol, kurva, tak moc úžasný, že sa ho nemienil vzdať za nič na svete! Snape mal na to však iný názor, snažil sa od seba Harryho odtisnúť, no ten cítil, že slabne. Pomaly nad ním vyhrávali ľudské pudy, a keď Harry bozky prehĺbil, Snape sa úplne vzdal. A čo bolo lepšie, po chvíli začal spolupracovať; na čo sa Harry v duchu usmial. Odvážil sa rukami zájsť vyššie, dotýkal sa Snapovej nahej hrude a tá sa pod jeho dotykom chvela viac a viac. Snape objal Harryho okolo pása a Harryho to posmelilo ešte väčšmi, začal Snapovi vyhŕňať tričko. Na chvíľu prerušil bozk a pretiahol mu ho cez hlavu, na čo sa Snape zatriasol, ale tentokrát od zimy, nie od vzrušenia. Harry si obkročmo sadol na Snapa, ktorého sotil, takže teraz ležal na chrbte. Keďže si Harryho oči za ten čas privykli na tú tmu, dokázal vidieť každučký kúsok profesorovho tela a pohľad naň ho neskutočne vzrušoval. Znova sa ich pery spojili, a keď Snape pohol nohou, dotkol sa Harryho slabín, takže ten zavzdychal, no hlasnejšie, než mal v úmysle. To Snapa akoby prebralo z tranzu, silno Harryho odsotil a ten padol s bolestným výkrikom na zem. Snape po ňom hodil pohľad plný opovrhnutia, no Harrymu to bolo jedno. S úškrnom sa pozrel na Snapa a vstal. "Čo tu robíte, Potter?! A o čo ste sa to práve pokúšali?!" Harry nadvihol obočie. Snape sa tváril, akoby sem Harry vtrhol len teraz. "Skôr, čo sme to tu robili spolu, pán profesor, nie?" Snape odvrkol a natiahol sa po tričko, no Harry jeho ruku zachytil a palcom mu pohladil zápästie. "To teda nie." Harry sa načiahol k nemu, tvárou bol tak blízko, no nepobozkal ho. Aj keď mu srdce splašene tĺklo, vedel, že so Snapom sa deje to isté a nechcel provokovať, tak si len k nemu sadol. "Povedzte, pán profesor..." začal, akoby sa pred chvíľou nič nestalo, "myslel som, že všetci profesori majú komnaty vo veži, tak prečo vy spíte tu?" Snape otvoril ústa, očividne sa mu tá otázka zdala po tom, čo sa odohralo, absurdná, no aj tak odpovedal. "To je síce pravda, ale ja tu z času na čas, keď mám veľa práce, prespávam. No mňa by zaujímalo, ako ste si dovolili sem len tak nakráčať a...a... to je porušenie školského poriadku, Potter!" Snape vrčal a Harry sa usmial. Obaja dobre vedeli, že v školskom poriadku sa o vstupovaní do profesorského kabinetu v nočných hodinách nepíše nič. "Ale pán profesor... nie je to predsa jasné? Chcel som vás vidieť a napadlo ma, že tu možno budete, tak som sem prišiel... a našiel vás spať. Kto by to nevyužil?" odpovedal bez hanby Harry a začudoval sa, nespoznával sám seba. No už dávno zistil, že túžba v ňom je silnejšia než on sám a nejako mu to neprekážalo. Snape sa zamračil. "Vypadnite a ja sa budem tváriť, že sa to nikdy nestalo." Aj keď to bolo Snapa veľmi veľkodušné, koniec koncov, bol to predsa Snape, Harryho to nezaujímalo. "Och, to nie. Ja chcem pravý opak." Harryho to malo napadnúť skôr. Čo by sa asi tak stalo, keby sa po škole roznieslo, že si Snape niečo začal so študentom? A dokonca so samotným Harrym Potterom? "Viete, rád by som videl Malfoya, akoby sa tváril, keby zistil, že ste sa so mnou..."
"TAK DOSŤ! Čo ste to predtým vraveli? Že ma milujete...?" Snape sa postavil, zdvihol zo zeme odhodené tričko a rýchlo ho na seba natiahol. "Pravda je taká, Potter, že ste práve dokonale ukázali, o čo vám ide. Teda, možno si to ani vy sám neuvedomujete, no to, čo vás naozaj poháňa, nie je láska, ale čisto fyzická túžba. Láska, Potter, je totiž niečo, čo naozaj nie ste vo svojom veku schopný cítiť! Láska je to najčistejšie, čo existuje, a vy sa ju snažíte poškvrniť." Harrymu tie slová nedávali zmysel, nechápal ich. Snape to na ňom videl, a tak si sadol späť a už kludnejšie pokračoval: "Potter, keď niekoho milujete, keď naozaj ľúbite, tak ľúbite toho druhého viac ako samého seba. Neexistuje žiadne vynucovanie si pozornosti, ani nič podobné... ak niekoho milujete, necháte ho, nech je šťastný s tým, koho miluje a boli by ste preňho ochotný obetovať svoj život." Harry preglgol, pomaly mu dochádzalo, o čom Snape rozpráva. "To, čo voči mne cítite, je čisto len fyzická túžba, ste mladý a búria sa vo vás hormóny. Nie sú v tom žiadne city." Keď Snape rozprával o Lily, jeho hlas bol mäkký, no ako náhle začal rozprávať o Harryho "citoch", jeho hlas o poznanie stvrdol. "Rozprávate o mojej matke, však? Samozrejme, vždy to bola len ona... a ja vás nikdy zaujímať nebudem! Dobre viete, že vás milujem, no vy si radšej budete nahovárať, že je to len nejaká hlúpa fyzická túžba, aby ste sa nemuseli vyrovnať s týmto faktom, lebo ste na to príliš veľký zbabelec!" Snape skrivil tvár. "Tak to nehovor!" Chytil Harryho za habit. "Už nikdy nehovor, že som zbabelec!" Harry preglgol, neskoro si uvedomil, že zabrnkal na citlivú strunu. "Ja... prepáčte, nemyslel som to tak..."
"Ale myslel! Celé tie roky, čo si tu, sa ťa snažím chrániť, no ty mi to nijako..." Harry ho bezočivo prerušil. "Och, áno, chránite ma! Ale len kvôli mojej matke! Keby bola mojou matkou nejaká iná žena a nie ona, tak by ste ma veľmi rád predhodili supom a obaja dobre vieme, že je to pravda!" Ich pohľady sa stretli. "Však je to tak, pán profesor?" spýtal sa Harry tichšie, no ani nežmurkol. Snape akoby stratil reč, len držal Harryho a hľadel mu do očí. "Sú krásne, však, pán profesor? Milujete ich, nemám pravdu?" Harry využíval jeho lásku k Lily a plno si to uvedomoval. Priznal, že sa možno teraz nezachová zrovna chrabromilsky, uvedomoval si, že úplne pošpiní spomienku na svoju matku a vlastne to už aj robí, keď používa Snapovu lásku proti nemu. A tiež si uvedomoval, že sa teraz chová nenormálne sebecky, no musel to urobiť. "Takže, pán profesor... teraz sa so mnou buď vyspíte, alebo rozhlásim po celej škole, čo sa medzi nami stalo."
Harry sa zľakol, no ruku zo Snapovho brucha dolu nedal. Mal perfektnú príležitosť a chystal sa ju využiť. Naklonil sa nad Snapa, ktorý naňho rozospato zazeral, a pobozkal ho. Harrymu sa divoko rozbúchalo srdce, mal pocit, akoby v ňom všetko horelo, vnímal Snapove vrelé pery a jeho ľadovú pokožku, ktorá sa chvela pod jeho dotykom. Ten bol, kurva, tak moc úžasný, že sa ho nemienil vzdať za nič na svete! Snape mal na to však iný názor, snažil sa od seba Harryho odtisnúť, no ten cítil, že slabne. Pomaly nad ním vyhrávali ľudské pudy, a keď Harry bozky prehĺbil, Snape sa úplne vzdal. A čo bolo lepšie, po chvíli začal spolupracovať; na čo sa Harry v duchu usmial. Odvážil sa rukami zájsť vyššie, dotýkal sa Snapovej nahej hrude a tá sa pod jeho dotykom chvela viac a viac. Snape objal Harryho okolo pása a Harryho to posmelilo ešte väčšmi, začal Snapovi vyhŕňať tričko. Na chvíľu prerušil bozk a pretiahol mu ho cez hlavu, na čo sa Snape zatriasol, ale tentokrát od zimy, nie od vzrušenia. Harry si obkročmo sadol na Snapa, ktorého sotil, takže teraz ležal na chrbte. Keďže si Harryho oči za ten čas privykli na tú tmu, dokázal vidieť každučký kúsok profesorovho tela a pohľad naň ho neskutočne vzrušoval. Znova sa ich pery spojili, a keď Snape pohol nohou, dotkol sa Harryho slabín, takže ten zavzdychal, no hlasnejšie, než mal v úmysle. To Snapa akoby prebralo z tranzu, silno Harryho odsotil a ten padol s bolestným výkrikom na zem. Snape po ňom hodil pohľad plný opovrhnutia, no Harrymu to bolo jedno. S úškrnom sa pozrel na Snapa a vstal. "Čo tu robíte, Potter?! A o čo ste sa to práve pokúšali?!" Harry nadvihol obočie. Snape sa tváril, akoby sem Harry vtrhol len teraz. "Skôr, čo sme to tu robili spolu, pán profesor, nie?" Snape odvrkol a natiahol sa po tričko, no Harry jeho ruku zachytil a palcom mu pohladil zápästie. "To teda nie." Harry sa načiahol k nemu, tvárou bol tak blízko, no nepobozkal ho. Aj keď mu srdce splašene tĺklo, vedel, že so Snapom sa deje to isté a nechcel provokovať, tak si len k nemu sadol. "Povedzte, pán profesor..." začal, akoby sa pred chvíľou nič nestalo, "myslel som, že všetci profesori majú komnaty vo veži, tak prečo vy spíte tu?" Snape otvoril ústa, očividne sa mu tá otázka zdala po tom, čo sa odohralo, absurdná, no aj tak odpovedal. "To je síce pravda, ale ja tu z času na čas, keď mám veľa práce, prespávam. No mňa by zaujímalo, ako ste si dovolili sem len tak nakráčať a...a... to je porušenie školského poriadku, Potter!" Snape vrčal a Harry sa usmial. Obaja dobre vedeli, že v školskom poriadku sa o vstupovaní do profesorského kabinetu v nočných hodinách nepíše nič. "Ale pán profesor... nie je to predsa jasné? Chcel som vás vidieť a napadlo ma, že tu možno budete, tak som sem prišiel... a našiel vás spať. Kto by to nevyužil?" odpovedal bez hanby Harry a začudoval sa, nespoznával sám seba. No už dávno zistil, že túžba v ňom je silnejšia než on sám a nejako mu to neprekážalo. Snape sa zamračil. "Vypadnite a ja sa budem tváriť, že sa to nikdy nestalo." Aj keď to bolo Snapa veľmi veľkodušné, koniec koncov, bol to predsa Snape, Harryho to nezaujímalo. "Och, to nie. Ja chcem pravý opak." Harryho to malo napadnúť skôr. Čo by sa asi tak stalo, keby sa po škole roznieslo, že si Snape niečo začal so študentom? A dokonca so samotným Harrym Potterom? "Viete, rád by som videl Malfoya, akoby sa tváril, keby zistil, že ste sa so mnou..."
"TAK DOSŤ! Čo ste to predtým vraveli? Že ma milujete...?" Snape sa postavil, zdvihol zo zeme odhodené tričko a rýchlo ho na seba natiahol. "Pravda je taká, Potter, že ste práve dokonale ukázali, o čo vám ide. Teda, možno si to ani vy sám neuvedomujete, no to, čo vás naozaj poháňa, nie je láska, ale čisto fyzická túžba. Láska, Potter, je totiž niečo, čo naozaj nie ste vo svojom veku schopný cítiť! Láska je to najčistejšie, čo existuje, a vy sa ju snažíte poškvrniť." Harrymu tie slová nedávali zmysel, nechápal ich. Snape to na ňom videl, a tak si sadol späť a už kludnejšie pokračoval: "Potter, keď niekoho milujete, keď naozaj ľúbite, tak ľúbite toho druhého viac ako samého seba. Neexistuje žiadne vynucovanie si pozornosti, ani nič podobné... ak niekoho milujete, necháte ho, nech je šťastný s tým, koho miluje a boli by ste preňho ochotný obetovať svoj život." Harry preglgol, pomaly mu dochádzalo, o čom Snape rozpráva. "To, čo voči mne cítite, je čisto len fyzická túžba, ste mladý a búria sa vo vás hormóny. Nie sú v tom žiadne city." Keď Snape rozprával o Lily, jeho hlas bol mäkký, no ako náhle začal rozprávať o Harryho "citoch", jeho hlas o poznanie stvrdol. "Rozprávate o mojej matke, však? Samozrejme, vždy to bola len ona... a ja vás nikdy zaujímať nebudem! Dobre viete, že vás milujem, no vy si radšej budete nahovárať, že je to len nejaká hlúpa fyzická túžba, aby ste sa nemuseli vyrovnať s týmto faktom, lebo ste na to príliš veľký zbabelec!" Snape skrivil tvár. "Tak to nehovor!" Chytil Harryho za habit. "Už nikdy nehovor, že som zbabelec!" Harry preglgol, neskoro si uvedomil, že zabrnkal na citlivú strunu. "Ja... prepáčte, nemyslel som to tak..."
"Ale myslel! Celé tie roky, čo si tu, sa ťa snažím chrániť, no ty mi to nijako..." Harry ho bezočivo prerušil. "Och, áno, chránite ma! Ale len kvôli mojej matke! Keby bola mojou matkou nejaká iná žena a nie ona, tak by ste ma veľmi rád predhodili supom a obaja dobre vieme, že je to pravda!" Ich pohľady sa stretli. "Však je to tak, pán profesor?" spýtal sa Harry tichšie, no ani nežmurkol. Snape akoby stratil reč, len držal Harryho a hľadel mu do očí. "Sú krásne, však, pán profesor? Milujete ich, nemám pravdu?" Harry využíval jeho lásku k Lily a plno si to uvedomoval. Priznal, že sa možno teraz nezachová zrovna chrabromilsky, uvedomoval si, že úplne pošpiní spomienku na svoju matku a vlastne to už aj robí, keď používa Snapovu lásku proti nemu. A tiež si uvedomoval, že sa teraz chová nenormálne sebecky, no musel to urobiť. "Takže, pán profesor... teraz sa so mnou buď vyspíte, alebo rozhlásim po celej škole, čo sa medzi nami stalo."
Juchú ja som vedela, že sa mi oplatí, že budem takto neskoro večer strašiť na internete :-D Odchádzam spokojne spať, veľmi si ma potešila novou kapitolkou. Ďakujem a neviem sa dočkať, čo bude ďalej! :-)