
Tak a odteraz to už bude zaujímavejšie :D
Ostali sami.
Harry nevedel, čo povedať, stál tam, pred Snapom a hľadel na koberec, ktorý sa začínal stávať jeho dôverným priateľom. Posledné dva týždne žil s vedomím, že Snape je chrapúnsky kretén, ktorého z celého srdca nenávidí. O ňom a jeho mame nevedel absolútne nič a uvedomil si, že mu bolo dobre. No napriek tomu zistil, že je rád, že sa mu vrátila pamäť. A tiež cíti, že práve teraz je vhodná situácia, ako zo seba všetko dostať. No lenže treba nejako začať a on sa k tomu moc nemal.
Zdvihol hlavu, pozrel na Snapa a jeho srdce vynechalo úder. Snapove čierne oči boli zavŕtané do Harryho, rukou si podopieral bradu a malíček mal pritisnutý na pery. Harry mierne otvoril ústa; vyzeral proste fantasticky. A vôbec nevyzeral byť nahnevaný. "Tak, Potter..." začal medovým hlasom, "vysvetlite mi teraz, prečo ste v podstate prinútili, aby vám slečna Grangerová zmazala pamäť? Zvlášť po tom, čo som vám vyslovene povedal, že sa o to nemáte pokúšať? Nebudem kričať, nebudem sa hnevať, lebo ma to už naozaj nebaví. V deň, keď som sľúbil Dumbledorovi, že na vás dám pozor, nech sa deje čokoľvek, som asi podpísal rozsudok nad sebou samým, lebo vy ste moje skutočné prekliatie. Takže, nech sa páči, môžete hovoriť, mám času dosť." Harryho Snapove slová prekvapili, no skôr, než si to stihol premyslieť, mu uniklo z úst prvé, čo ho napadlo. "Ale pán profesor, vy to veľmi dobre viete." Snape zdvihol pravé obočie a a na tvári sa mu zjavil úškrn. "Ach, tamto...takže vás to ešte stále drží? Viete, keď som mal toľko, čo vy a chodil som do ročníka s Blackom, každý týždeň bol zaľúbený do niekoho in-..." Harry Snapa bezočivo prerušil. "Čo tým akože myslíte? Myslíte si, že je to len nejaké hlúpe detinské zaľúbenie? Ja to myslím vážne, ja-ja..." Harrymu sa zatriasol hlas. "Použite legilimenciu, ak musíte, len..."
"Dosť," prerušil ho Snape a úsmev mu z tváre zmizol. Postavil sa, obišiel stôl a zastal pred Harrym. Keďže stál nad ním, Harry zdvihol hlavu. Srdce sa mu roztĺklo ešte rýchlejšie a Harry cítil, ako sa mu do tváre nahŕňa krv. Snape k nemu načiahol ruku a Harry sa inštinktívne odtiahol, ten dotyk by asi nezvládol. Vyletel zo stoličky a mierne pokrútil hlavou. Snape teda vykročil k Harrymu, ktorý ustúpil. Takto to pokračovalo, až kým Harry nenarazil do steny. Hhodil zdesený pohľad a na Snapovej tvári sa zjavil zase úškľabok. "Ale, ale, Potter. Keď ma tak moc milujete, ako sa mi tu chabo snažíte naznačiť, prečo sa trasiete pri predstave, že by som sa vás mal dotknúť?" Harry otvoril ústa, no chvíľu trvalo kým zo seba niečo dostal. Už len Snapova prítomnosť ho desne rozrušovala, pri predstave, že by sa ho mal dotknúť, urobil jeho žalúdok salto. "Ja, to preto... akoby to nebolo..." Snape vzdychol a tichým hlasom prehovoril: "Ja vám poviem, prečo. Je to preto, lebo pravda je taká, že voči mne necítite vôbec nič. Ste len zdesení tým, čo ste sa dozvedeli. Och, áno, veľký Potter sa v niečom mýlil. Vnímate ma celkom inak, však? Keď viete, ako som ju miloval... Potter," Snape načiahol k nemu ruku a skôr než Harry stihol zareagovať, chytil ho jemne za bradu, na čo Harry dostal miniinfarkt, "láska... láska je niečo, čo žiaden človek vo vašom veku nedokáže pochopiť." Tieto slová Harryho vytrhli z tranzu, jeho zdesenie vystriedala zlosť. Snaží sa ho snáď poúčať? Naznačuje mu tým, že je len hlúpe decko, ktoré nemá poňatie, čo to znamená milovať? Strhol Snapovu ruku z jeho brady, no keď ju chcel pustiť, zistil, že to nedokáže. Zvieral v ruke Snapovo zápästie - ktorý sa ani nepohol - a začínal vnímať chladnú hebkú pokožku jeho ruky. Pocítil, ako v ňom narástlo vzrušenie, a tak sa na to pokúsil nemyslieť. "Viete, pán profesor, možno ma vy vnímate len ako decko, ktoré musíte chrániť kvôli mojej mame, no spýtam sa vás jedno. Nie je pravda, že Dumbledorovi záležalo až tak moc na tom, aby som tie spomienky mal, teda minimálne by ma nikdy nenútil do niečoho, čo nechcem," rozprával Harry, ktorému začínalo zapaľovať, "takže ak by vedel, že si vyslovene neželám poznať tie spomienky, nenamietal by, aby som na ne zabudol. Nie, on bol len vaša výhovorka, prepáčte, ale na toto profesora Dumbledora poznám až moc dobre. To vy ste chceli, aby som ich poznal." Harry sa medzitým, čo rozprával, tvárou približoval k tej Snapovej, takže teraz bol pri ňom už tak blízko, že ho mohol pobozkať. Harry sa usmial prvýkrát odvtedy, čo dnes vstúpil do tejto miestnosti a Snapova prítomnosť ho jemne opíjala vášňou a vzrušením, ktoré v ňom narastalo. Snape sa zatváril šokovane a Harry vedel, že karta sa obrátila. "Tak povedzte, pán profesor..." povedal Harry pošepky a nosom sa dotkol toho Snapovho, "prečo je pre vás tak dôležité, aby som to všetko vedel?" Harrymu jemne klesli viečka. Túžil sa z tohto jemného tranzu nikdy neprebrať, keď na svojej tvári ucítil Snapov dych, ktorý voňal po mäte, a keď sa započúval do divého tlkotu srdca, ktoré nepatrilo jemu. Chcel tak moc Snapa pobozkať, že jeho telo vrieskalo od zúfalstva, keď mu bránil urobiť to, čo si pýtalo. No moc sa bál, že by Snape zle zareagoval a riskovať to naozaj nechcel. Tak len zavrel oči a vdychoval mätu. Áno, mäta. Vždy ju cítil. Bola omamná, krásne opantala zmysly a Harrymu sa rozkrútila hlava. Nevedomky sa naklonil dopredu, srdce mu šialene tĺklo a keď ucítil vrelé, hebké pery, mal pocit, že exploduje.
Harry nevedel, čo povedať, stál tam, pred Snapom a hľadel na koberec, ktorý sa začínal stávať jeho dôverným priateľom. Posledné dva týždne žil s vedomím, že Snape je chrapúnsky kretén, ktorého z celého srdca nenávidí. O ňom a jeho mame nevedel absolútne nič a uvedomil si, že mu bolo dobre. No napriek tomu zistil, že je rád, že sa mu vrátila pamäť. A tiež cíti, že práve teraz je vhodná situácia, ako zo seba všetko dostať. No lenže treba nejako začať a on sa k tomu moc nemal.
Zdvihol hlavu, pozrel na Snapa a jeho srdce vynechalo úder. Snapove čierne oči boli zavŕtané do Harryho, rukou si podopieral bradu a malíček mal pritisnutý na pery. Harry mierne otvoril ústa; vyzeral proste fantasticky. A vôbec nevyzeral byť nahnevaný. "Tak, Potter..." začal medovým hlasom, "vysvetlite mi teraz, prečo ste v podstate prinútili, aby vám slečna Grangerová zmazala pamäť? Zvlášť po tom, čo som vám vyslovene povedal, že sa o to nemáte pokúšať? Nebudem kričať, nebudem sa hnevať, lebo ma to už naozaj nebaví. V deň, keď som sľúbil Dumbledorovi, že na vás dám pozor, nech sa deje čokoľvek, som asi podpísal rozsudok nad sebou samým, lebo vy ste moje skutočné prekliatie. Takže, nech sa páči, môžete hovoriť, mám času dosť." Harryho Snapove slová prekvapili, no skôr, než si to stihol premyslieť, mu uniklo z úst prvé, čo ho napadlo. "Ale pán profesor, vy to veľmi dobre viete." Snape zdvihol pravé obočie a a na tvári sa mu zjavil úškrn. "Ach, tamto...takže vás to ešte stále drží? Viete, keď som mal toľko, čo vy a chodil som do ročníka s Blackom, každý týždeň bol zaľúbený do niekoho in-..." Harry Snapa bezočivo prerušil. "Čo tým akože myslíte? Myslíte si, že je to len nejaké hlúpe detinské zaľúbenie? Ja to myslím vážne, ja-ja..." Harrymu sa zatriasol hlas. "Použite legilimenciu, ak musíte, len..."
"Dosť," prerušil ho Snape a úsmev mu z tváre zmizol. Postavil sa, obišiel stôl a zastal pred Harrym. Keďže stál nad ním, Harry zdvihol hlavu. Srdce sa mu roztĺklo ešte rýchlejšie a Harry cítil, ako sa mu do tváre nahŕňa krv. Snape k nemu načiahol ruku a Harry sa inštinktívne odtiahol, ten dotyk by asi nezvládol. Vyletel zo stoličky a mierne pokrútil hlavou. Snape teda vykročil k Harrymu, ktorý ustúpil. Takto to pokračovalo, až kým Harry nenarazil do steny. Hhodil zdesený pohľad a na Snapovej tvári sa zjavil zase úškľabok. "Ale, ale, Potter. Keď ma tak moc milujete, ako sa mi tu chabo snažíte naznačiť, prečo sa trasiete pri predstave, že by som sa vás mal dotknúť?" Harry otvoril ústa, no chvíľu trvalo kým zo seba niečo dostal. Už len Snapova prítomnosť ho desne rozrušovala, pri predstave, že by sa ho mal dotknúť, urobil jeho žalúdok salto. "Ja, to preto... akoby to nebolo..." Snape vzdychol a tichým hlasom prehovoril: "Ja vám poviem, prečo. Je to preto, lebo pravda je taká, že voči mne necítite vôbec nič. Ste len zdesení tým, čo ste sa dozvedeli. Och, áno, veľký Potter sa v niečom mýlil. Vnímate ma celkom inak, však? Keď viete, ako som ju miloval... Potter," Snape načiahol k nemu ruku a skôr než Harry stihol zareagovať, chytil ho jemne za bradu, na čo Harry dostal miniinfarkt, "láska... láska je niečo, čo žiaden človek vo vašom veku nedokáže pochopiť." Tieto slová Harryho vytrhli z tranzu, jeho zdesenie vystriedala zlosť. Snaží sa ho snáď poúčať? Naznačuje mu tým, že je len hlúpe decko, ktoré nemá poňatie, čo to znamená milovať? Strhol Snapovu ruku z jeho brady, no keď ju chcel pustiť, zistil, že to nedokáže. Zvieral v ruke Snapovo zápästie - ktorý sa ani nepohol - a začínal vnímať chladnú hebkú pokožku jeho ruky. Pocítil, ako v ňom narástlo vzrušenie, a tak sa na to pokúsil nemyslieť. "Viete, pán profesor, možno ma vy vnímate len ako decko, ktoré musíte chrániť kvôli mojej mame, no spýtam sa vás jedno. Nie je pravda, že Dumbledorovi záležalo až tak moc na tom, aby som tie spomienky mal, teda minimálne by ma nikdy nenútil do niečoho, čo nechcem," rozprával Harry, ktorému začínalo zapaľovať, "takže ak by vedel, že si vyslovene neželám poznať tie spomienky, nenamietal by, aby som na ne zabudol. Nie, on bol len vaša výhovorka, prepáčte, ale na toto profesora Dumbledora poznám až moc dobre. To vy ste chceli, aby som ich poznal." Harry sa medzitým, čo rozprával, tvárou približoval k tej Snapovej, takže teraz bol pri ňom už tak blízko, že ho mohol pobozkať. Harry sa usmial prvýkrát odvtedy, čo dnes vstúpil do tejto miestnosti a Snapova prítomnosť ho jemne opíjala vášňou a vzrušením, ktoré v ňom narastalo. Snape sa zatváril šokovane a Harry vedel, že karta sa obrátila. "Tak povedzte, pán profesor..." povedal Harry pošepky a nosom sa dotkol toho Snapovho, "prečo je pre vás tak dôležité, aby som to všetko vedel?" Harrymu jemne klesli viečka. Túžil sa z tohto jemného tranzu nikdy neprebrať, keď na svojej tvári ucítil Snapov dych, ktorý voňal po mäte, a keď sa započúval do divého tlkotu srdca, ktoré nepatrilo jemu. Chcel tak moc Snapa pobozkať, že jeho telo vrieskalo od zúfalstva, keď mu bránil urobiť to, čo si pýtalo. No moc sa bál, že by Snape zle zareagoval a riskovať to naozaj nechcel. Tak len zavrel oči a vdychoval mätu. Áno, mäta. Vždy ju cítil. Bola omamná, krásne opantala zmysly a Harrymu sa rozkrútila hlava. Nevedomky sa naklonil dopredu, srdce mu šialene tĺklo a keď ucítil vrelé, hebké pery, mal pocit, že exploduje.
Nádhera! Ďakujem, si skvelá!!! :-D