
Keď vošiel Snape do učebne elixírov, Hermiona sa mykla.
Prešli už dva týždne odvtedy, čo Harrymu zmazala pamäť. Keď upozornila Rona, aby sa Harryho na Eileen viac nepýtal, odôvodnila to tým, že Harry to už nechce riešiť a vždy vybuchne, keď sa ho na to niekto pýta. Zároveň prinútila Rona, aby jej dal sľub. No Hermiona bola teraz jediná, ktorá vedela, aká je pravda a toto poznanie ju zaťažovala väčšmi, než predpokladala. A odvtedy, čo poznala pravdu, bola v Snapovej prítomnosti dosť nervózna. Všimla si, že Snape Harryho zmenu chovania postrehol. Keď si nič nepamätal, jeho obvyklý postoj k Snapovi sa vrátil. Hermiona sa bála, že Snape to bude vyšetrovať - koniec koncov, on vždy vyšetroval, ak išlo o Harryho. A tiež sa bála, že Snapa napadne, že keď ho odmietol on, pomohla mu ona. Ak sa dozvie, že naozaj stratil spomienky.
Preto zakaždým, keď zazvonilo na koniec dvojhodinovky elixírov, nervózne vybehla z triedy. Harry ani Ron jej správanie nechápali, no vypytovanie nezaberalo, tak len usúdili, že sú to nejaké dievčenské problémy.
Vlastne, Ron to usúdil. Preto v ten deň, keď Harry sledoval Hermionu, ako beží z triedy, už plánoval, ako prísť na to, čo sa deje. Rýchlo si nahádzal veci do tašky, lebo zaostával za ostatnými. "Potter, vy tu ostaňte," prikázal mu Snape. Harry sa pozrel jeho smerom, cítil, ako v ňom pri pohľade naňho začína vrieť, no ovládol sa a priškrtene odpovedal: "Áno... pane."
Snape počkal, kým všetci vypadli z miestnosti. "Tak, čo ten váš návrat k starým zvykom?" Harry nadvihol obočie. "Pane?" Snape prižmúril oči. "Nerobte zo seba väčšieho hlupáka, než ste. Veľmi dobre viete, o čom hovorím." Harry sa pozrel Snapovi do očí, no ten sa okamžite zahľadel inam. Harryho to neprekvapilo, bola to jeho obvyklá reakcia. "Nie, neviem, pane." Snape sa zamračil.
"Dobre, ako myslíte. Odkážte slečne Grengerovej, že ju čakám o ôsmej u mňa v kancelárii. A teraz von!"
Snape si všimol, že sa Hermiona chová v poslednej dobe divne. A to odvtedy, čo bol za ním Harry. Nikto iný to byť nemohol. Nikto iný mu pamäť odstrániť určite nemohol a Snape si bol istý, že Harry to nedokázal sám.
Harry nevedel, kde by Hermiona mohla byť, tak šiel do klubovne. Vŕtalo mu v hlave, čo asi môže chcieť Snape zrovna od Hermiony. Áno, chová sa divne, ale čo s tým má on?
Harry bol veľmi rád, že ju našiel pred kozubom čítať knihu. "Hermiona, musím ti niečo povedať." Sadol si k nej a tváril sa znepokojene. Hermiona zdvihla pohľad od knihy a pozrela na Harryho. "Snape... Snape ti odkazuje, že máš prísť za ním o ôsmej. Nevieš, čo môže chcieť?" Hermiona vypleštila oči. "Och, nie!" Ruka jej samovoľne vyskočila k ústam. "Ja som vravela, že to bude mať ešte zlé následky! Hovorila som ti to! Teraz ma vyhodia z Rokfortu, ja... ja..." Postavila sa a vybehla do dievčenských spální. Harry nestihol zareagovať, len tam sedel a nechápal, o čom Hermiona rozprávala.
Keď o trištvrte na osem Hermiona schádzala z dievčenských spální, nakukla do klubovne, či sa tam náhodou nenachádza Harry. Keď videla, že je vzduch čistý, vyšla rýchlo von. Keď sa ocitla na chodbe, bola už trochu kludnejšia, no po ceste do žalárov bola predsa len ostražitá.
Premýšľala, čo povie Snapovi, keď sa jej spýta na Harryho divné chovanie - lenže Snape predsa nevie, že Hermiona o tom vie! 'Nenamýšľaj si, ty hlúpa. Každý vie, akí sme dobrí kamaráti,' pomyslela si a zovrelo jej žalúdok. Čo ak ju vyrazia? Ale... veď to je hlúposť, bolo to Harryho rozhodnutie, neurobila nič nezákonné.
Hermiona celou cestou premýšľala, cítila, ako sa jej začínajú potiť ruky, a keď sa ocitla pred Snapovou pracovňou, zaklopala. "Ďalej," ozvalo sa spoza dverí a ešte len vtedy pocítila pravú nervozitu.
Pomaly vošla a poobzerala sa po miestnosti. Na rozdiel od Harryho a Rona, ona tu ešte nikdy nebola. Nedalo sa povedať, že by ju mal Snape v láske, no rozhodne ju nemal v zuboch až tak ako Harryho s Ronom. "Sadnite si, slečna Grangerová," kývol jej Snape. Hermiona si sadla a Snape na ňu uprel svoje čierne oči. Zahľadela sa do nich a celkom jej došlo, prečo k nemu Harry prechováva takú veľkú náklonnosť. Snape bol svojim spôsobom príťažlivý, naozaj mal charizmu. Hermionu prekvapilo, že sa Snape netvári ktovieako pochmúrne - teda aspoň naňho. "Myslím, že veľmi dobre viete, prečo ste tu," spustil Snape, "a ubezpečujem vás, že ak mi odpoviete pravdivo, neodrazí sa to na vašich študijných výsledkoch či budúcnosti, no v prípade, ak ma oklamete..." Hermiona odvrátila pohľad. "Áno, pane." Snape na chvíľu stíchol a potom sa odmlčal. "Typujem, že Potter vám všetko porozprával. Nebudeme si klamať, tomu chlapcovi nejaký sľub, že to nemá nikomu vykecať, nič nehovorí... takže, zmazali ste mu pamäť alebo nie?" Hermiona sa naňho znova pozrela. "Na jeho prosbu," odvetila. Nemalo zmysel nehovoriť pravdu, keď ju Snape napokon už vedel, len by to ešte zhoršila. "Dobre," odvetil sucho. Hermiona otvorila ústa, no vzápätí sa ozvalo klopanie na dvere, na čo sa v nich zjavila tmavá strapatá hlava. "Volali ste ma, pán profesor?" spýtal sa Harry nevrlo.
"Och, áno. Poďte sem," prikázal mu Snape. "Tak, slečna Grangerová," otočil sa na Hermionu, "buďte taká láskavá a vráťte Potterovi pamäť." Hermiona sa pozrela na Harryho a ten jej pohľad opätoval. Potom sa otočil k Snapovi. "Moju čo? O čom to hovoríte?" Snape sa uškrnul. "Slečna Grangerová..." No Hermiona sa ani nepohla. "Pán profesor, ale Harry si želal..."
"Neprotestujte! Okamžite mu ju vráťte!" Hermiona sa naňho vyľakane pozrela, potom si vzdychla a vstala. "Prepáč, Harry. Znova." A zdvihla prútik. Nechápavý Harry tam len stál, a o sekundu neskôr mal pocit, akoby mu mala puknúť hlava. Do mysle sa mu vrátilo množstvo spomienok, na ktoré pred dvoma týždňami zabudol a do srdca sa mu vnorila stará bolesť a ľútosť. "Hermiona, čo si to urobila..." vzdychol. "Už môžete ísť," prehovoril zrazu Snape k Hermione. Tá neochotne obišla Harryho, povedala mu tiché: "Prepáč, musela som..." a vyšla z miestnosti.
Snape a Harry ostali sami.
Prešli už dva týždne odvtedy, čo Harrymu zmazala pamäť. Keď upozornila Rona, aby sa Harryho na Eileen viac nepýtal, odôvodnila to tým, že Harry to už nechce riešiť a vždy vybuchne, keď sa ho na to niekto pýta. Zároveň prinútila Rona, aby jej dal sľub. No Hermiona bola teraz jediná, ktorá vedela, aká je pravda a toto poznanie ju zaťažovala väčšmi, než predpokladala. A odvtedy, čo poznala pravdu, bola v Snapovej prítomnosti dosť nervózna. Všimla si, že Snape Harryho zmenu chovania postrehol. Keď si nič nepamätal, jeho obvyklý postoj k Snapovi sa vrátil. Hermiona sa bála, že Snape to bude vyšetrovať - koniec koncov, on vždy vyšetroval, ak išlo o Harryho. A tiež sa bála, že Snapa napadne, že keď ho odmietol on, pomohla mu ona. Ak sa dozvie, že naozaj stratil spomienky.
Preto zakaždým, keď zazvonilo na koniec dvojhodinovky elixírov, nervózne vybehla z triedy. Harry ani Ron jej správanie nechápali, no vypytovanie nezaberalo, tak len usúdili, že sú to nejaké dievčenské problémy.
Vlastne, Ron to usúdil. Preto v ten deň, keď Harry sledoval Hermionu, ako beží z triedy, už plánoval, ako prísť na to, čo sa deje. Rýchlo si nahádzal veci do tašky, lebo zaostával za ostatnými. "Potter, vy tu ostaňte," prikázal mu Snape. Harry sa pozrel jeho smerom, cítil, ako v ňom pri pohľade naňho začína vrieť, no ovládol sa a priškrtene odpovedal: "Áno... pane."
Snape počkal, kým všetci vypadli z miestnosti. "Tak, čo ten váš návrat k starým zvykom?" Harry nadvihol obočie. "Pane?" Snape prižmúril oči. "Nerobte zo seba väčšieho hlupáka, než ste. Veľmi dobre viete, o čom hovorím." Harry sa pozrel Snapovi do očí, no ten sa okamžite zahľadel inam. Harryho to neprekvapilo, bola to jeho obvyklá reakcia. "Nie, neviem, pane." Snape sa zamračil.
"Dobre, ako myslíte. Odkážte slečne Grengerovej, že ju čakám o ôsmej u mňa v kancelárii. A teraz von!"
Snape si všimol, že sa Hermiona chová v poslednej dobe divne. A to odvtedy, čo bol za ním Harry. Nikto iný to byť nemohol. Nikto iný mu pamäť odstrániť určite nemohol a Snape si bol istý, že Harry to nedokázal sám.
Harry nevedel, kde by Hermiona mohla byť, tak šiel do klubovne. Vŕtalo mu v hlave, čo asi môže chcieť Snape zrovna od Hermiony. Áno, chová sa divne, ale čo s tým má on?
Harry bol veľmi rád, že ju našiel pred kozubom čítať knihu. "Hermiona, musím ti niečo povedať." Sadol si k nej a tváril sa znepokojene. Hermiona zdvihla pohľad od knihy a pozrela na Harryho. "Snape... Snape ti odkazuje, že máš prísť za ním o ôsmej. Nevieš, čo môže chcieť?" Hermiona vypleštila oči. "Och, nie!" Ruka jej samovoľne vyskočila k ústam. "Ja som vravela, že to bude mať ešte zlé následky! Hovorila som ti to! Teraz ma vyhodia z Rokfortu, ja... ja..." Postavila sa a vybehla do dievčenských spální. Harry nestihol zareagovať, len tam sedel a nechápal, o čom Hermiona rozprávala.
Keď o trištvrte na osem Hermiona schádzala z dievčenských spální, nakukla do klubovne, či sa tam náhodou nenachádza Harry. Keď videla, že je vzduch čistý, vyšla rýchlo von. Keď sa ocitla na chodbe, bola už trochu kludnejšia, no po ceste do žalárov bola predsa len ostražitá.
Premýšľala, čo povie Snapovi, keď sa jej spýta na Harryho divné chovanie - lenže Snape predsa nevie, že Hermiona o tom vie! 'Nenamýšľaj si, ty hlúpa. Každý vie, akí sme dobrí kamaráti,' pomyslela si a zovrelo jej žalúdok. Čo ak ju vyrazia? Ale... veď to je hlúposť, bolo to Harryho rozhodnutie, neurobila nič nezákonné.
Hermiona celou cestou premýšľala, cítila, ako sa jej začínajú potiť ruky, a keď sa ocitla pred Snapovou pracovňou, zaklopala. "Ďalej," ozvalo sa spoza dverí a ešte len vtedy pocítila pravú nervozitu.
Pomaly vošla a poobzerala sa po miestnosti. Na rozdiel od Harryho a Rona, ona tu ešte nikdy nebola. Nedalo sa povedať, že by ju mal Snape v láske, no rozhodne ju nemal v zuboch až tak ako Harryho s Ronom. "Sadnite si, slečna Grangerová," kývol jej Snape. Hermiona si sadla a Snape na ňu uprel svoje čierne oči. Zahľadela sa do nich a celkom jej došlo, prečo k nemu Harry prechováva takú veľkú náklonnosť. Snape bol svojim spôsobom príťažlivý, naozaj mal charizmu. Hermionu prekvapilo, že sa Snape netvári ktovieako pochmúrne - teda aspoň naňho. "Myslím, že veľmi dobre viete, prečo ste tu," spustil Snape, "a ubezpečujem vás, že ak mi odpoviete pravdivo, neodrazí sa to na vašich študijných výsledkoch či budúcnosti, no v prípade, ak ma oklamete..." Hermiona odvrátila pohľad. "Áno, pane." Snape na chvíľu stíchol a potom sa odmlčal. "Typujem, že Potter vám všetko porozprával. Nebudeme si klamať, tomu chlapcovi nejaký sľub, že to nemá nikomu vykecať, nič nehovorí... takže, zmazali ste mu pamäť alebo nie?" Hermiona sa naňho znova pozrela. "Na jeho prosbu," odvetila. Nemalo zmysel nehovoriť pravdu, keď ju Snape napokon už vedel, len by to ešte zhoršila. "Dobre," odvetil sucho. Hermiona otvorila ústa, no vzápätí sa ozvalo klopanie na dvere, na čo sa v nich zjavila tmavá strapatá hlava. "Volali ste ma, pán profesor?" spýtal sa Harry nevrlo.
"Och, áno. Poďte sem," prikázal mu Snape. "Tak, slečna Grangerová," otočil sa na Hermionu, "buďte taká láskavá a vráťte Potterovi pamäť." Hermiona sa pozrela na Harryho a ten jej pohľad opätoval. Potom sa otočil k Snapovi. "Moju čo? O čom to hovoríte?" Snape sa uškrnul. "Slečna Grangerová..." No Hermiona sa ani nepohla. "Pán profesor, ale Harry si želal..."
"Neprotestujte! Okamžite mu ju vráťte!" Hermiona sa naňho vyľakane pozrela, potom si vzdychla a vstala. "Prepáč, Harry. Znova." A zdvihla prútik. Nechápavý Harry tam len stál, a o sekundu neskôr mal pocit, akoby mu mala puknúť hlava. Do mysle sa mu vrátilo množstvo spomienok, na ktoré pred dvoma týždňami zabudol a do srdca sa mu vnorila stará bolesť a ľútosť. "Hermiona, čo si to urobila..." vzdychol. "Už môžete ísť," prehovoril zrazu Snape k Hermione. Tá neochotne obišla Harryho, povedala mu tiché: "Prepáč, musela som..." a vyšla z miestnosti.
Snape a Harry ostali sami.
Jeeej, ty si rychla :-D Dakujem a vsimla som si, ze predtym si pridala az dve :-) Este raz vdaka a tesim sa na pokracovanie! ;-)