close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Oči svojej matky 13. kapitola

21. dubna 2014 v 19:05 | Anchelé |  Oči svojej matky

Harry sa cítil zle.
Niežeby to nebola reakcia, ktorú očakával, no v malom kútiku duše dúfal, že to skončí inak. Chvíľu tam stál, a keď predýchal odmietnutie, až vtedy si uvedomil, aké následky to môže niesť. Veď to bol Snape! Ako mohol byť taký hlúpy? Čo ak pôjde za Dumbledorom? Alebo to vyžvaní Slizolinu? Celej škole?! Už to vidí, hlavný titulok Denného Proroka: Chlapec, ktorý prežil...teplý? Harrymu začalo skrúcať žalúdok.
'Musím niečo urobiť,' premýšľal, keď kráčal chodbou k Chramromilskej veži. Vôbec sa nesnažil byť potichu, nezáležalo mu na tom, či ho prichytí Filch alebo ktokoľvek iný, má omnoho väčší problém.
Vtom Harry začul známy piskľavý hlas: "Ale, ale... čo to tu máme?! Potty nám bude plačkať." Nad Harrym sa vznášal Zloduch a na tvári mal ako vždy zlovestný úškľabok. Harry by si z neho za normálnych okolností nič nerobil, no práve v tejto chvíli ho to vyburcovalo. "Sklapni a padaj, ty kretén!" skríkol hlasnejšie, než mal v úmysle. Zloduch hodil naoko prekvapenú grimasu. "Potty sa naučil nadávať, no toto!" No to Harrymu stačilo, vytiahol prútik a trafil ho prvým zaklínadlom, ktoré mu zišlo na um. Zloducha odhodilo, no odrazu sa tam zjavila pani Norrisová. A kde je pani Norrisová, je aj Filch. Harry neváhal a začal šprintovať k veži; úplne zabudol na to, že mu bolo Filchovo prichytenie ešte pred pár minútami ľahostajné.
Keď Harry dobehol k portrétu Tučnej Panej, spala. Zamrmlal heslo, no Tučná Pani sa ani nepohla. "Haló!" Harry bol nervózny, Filch vedel, že je na chodbe. Nebude trvať dlho, kým sa sem dostane. "Haló!" Tučná Pani otvorila oči. "No tak pustíte ma, či nie?" zavrčal Harry dosť nepríjemne. "Môžeš mi vysvetliť, prečo nie si vo vnútri?" Zamračila sa, no nakoniec sa predklonila a vpustila ho dnu. V klubovni pukotal oheň, no už dlho tam nikto nesedel, všetci spali hore v spálni. Harry si sadol k ohňu, hľadel do plameňov a vychutnával si to hrejivé teplo, čo sa mu lialo po tvári. Zavrel oči a odrazu ho premkol zvláštny pocit úzkosti. Nevedel, čo je horšie. Či Snapova reakcia alebo následky, ktoré to môže mať. Harry začal uvažovať, ako sa do tohto zamotal. Začalo to tým, že chcel vedieť niečo o Snapovi a jeho matke. A zrazu tu sedí po tom, čo dosť jasne naznačil profesorovi elixírov, čo cíti. Profesorovi, ktorého vždy nenávidel. Je neskutočné, ako sa môžu ľudské názory a city meniť. A stačilo k tomu tak málo, len pár spomienok, ktoré ukázali Snapov charakter väčšmi, než on sám tušil.
Miloval Harryho matku celý život a prizeral sa tomu, aká je šťastná s niekým iným. Aj keď je pravda, že Snapova náklonnosť k čiernej mágii nad ním nad chvíľu vyhrala, jeho láska bola väčšia, bola väčšia než všetko ostatné a to zlé prekonala. Síce mu predlaktie zdobilo temné znamenie, jeho srdce bolo, je a bude navždy oddané Lily. Veď ešte aj keď slúžil na tú malú chvíľu Voldemortovi, snažil sa ju chrániť.
Toto bol okrem iných jeden z faktov, pre ktoré ho Harry proste už naďalej nedokázal nenávidieť, nech sa akokoľvek snažil. A ďalej? Doteraz riskuje svoj krk, keď pôsobí ako dvojitý špión v službách Dumbledora. Harry si začal až teraz uvedomovať, aký mocný musí byť Snape, keď dokáže uzavrieť svoju myseľ pred niekým, kto ovláda legilimenciu snáď najlepšie na svete. Harrymu sa nikdy nepodarilo oklumenciu sa naučiť, a za toto Snapa obdivoval. No to, čo Harryho náklonnosť prehĺbilo najväčšmi, bol fakt, že Snape ho po celé tie roky chránil, aj keď nemusel. Veď nebol v Rokforte ani pol roka, keď mu prvýkrát zachránil život pri Metlobale. Vtedy sa Quirrell pokúšal Harryho zhodiť z metly a bolo by sa mu to podarilo, nebyť Snapa. A Harry sa mu celé tie roky odvďačil nenávisťou. Áno, tá bola naoko vzájomná, no aj keď ho Snape kvôli otcovi nemal v láske, bez ohľadu na to mu zachránil život. Harry sa zamračil. Snape bol vlastne srdcom oddaný láske, žil pre to, čo miloval. A to si Harry donedávna myslel, že žiadne srdce nemá.
Harry sledoval tanec z plameňov, ktorý sa mu každou sekundou vrýval hlbšie a hlbšie pod kožu. Usmial sa. Bolo to naozaj nádherné.

Keď sa Ron Weasley ráno prebudil, hlasno zívol. Slnečné lúče, prenikajúce do izby, ho nepríjemne pálili na tvári. Otvoril oči a pozrel sa na hodinky; bolo pol siedmej ráno. "Skvelé," zamrmlal a otočil sa k posteli svojho najlepšieho kamaráta, no na jeho prekvapenie tam nebol. Ron bol zvyknutý, že sa Harry niekedy zakráda hradom a chodí spať neskôr, no len málokedy ho ráno nezazrel v posteli. Nevedel, kde sa v ňom zobrala tá levia sila Godrica Chrabromila, no vstal, potichu otvoril dvere a došuchtal sa do klubovne. Tam, pred kozubom, v ktorom už dávno neblkotal oheň, sedel Harry. Ron sa uškrnul. 'Tak tu je,' pomyslel si. "Harry?" Nič. Žiadna odozva. Ron trochu sviežejšie došiel k Harrymu, a keď sa mu pozrel do tváre, zľakol sa. Harry mal oči naširoko otvorené a od únavy podliate krvou. Meravo zdvihol hlavu a povedal Ronovo meno tak potichu, že to menovaný sotva počul. Ron sa zľakol, rýchlo si čupol a chytil Harryho za ramená. "Kamoš, si v pohode? Mám zavolať Hermionu?" Chvíľu trvalo, kým Harryho unavenému mozgu doplo, čo Ron tvrdí. Prečo práve Hermionu? Ron sa tvári, akoby bola nejaký spasiteľ, či čo. Zamračil sa a pokrútil hlavou. "Ron, ja len musím... musím... čo vlastne musím?" Harry otvoril ústa, no už ich nezavrel. Ron sa škodoradostne usmial. "Vieš, mám ťa rád, kamoško. A preto budem úprimný. Preskočilo ti." Ron sa zatváril, akoby práve objavil Ameriku. No Harry mu úsmev neopätoval. Vôbec mu nepreskočilo, len si práve uvedomil, čo musí urobiť.
Zložil Ronove ruky z jeho ramien, postavil sa a bez slov vyšiel z klubovne.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama