close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Oči svojej matky 11.kapitola

13. dubna 2014 v 19:15 | Anchelé |  Oči svojej matky
Už sa blížime k slashu :D



Myslel si, že zle počul.
"Prepáčte, pán profesor, ale čo ste to vraveli?" spýtal sa a hodil na Snapa nechápavý pohľad. "Dobre ste počuli, Potter. Alebo vás mám zobrať k Svätému Mungovi?" Harry otvoril ústa, no vzápätí ich zavrel. Potom ich znovu otvoril a pokúsil sa niečo povedať, no z úst mu vychádzalo len nesúvislé mrmlanie, tak sa Snape chopil šance. "Odkiaľ poznáte jej meno?!" spýtal sa, no Harry počul, že hnev v jeho hlase ustupuje, vystriedalo ho pobavenie. "J-ja... keď ste mi dali vaše spomienky... asi ste mi dali nechtiac aj niečo, čo ste nechceli." Snape nadvihol pravé obočie. "Koľko ste toho videli?" Harryho na moment napadlo, že zaklame, no vedel, že by ho hryzlo svedomie - aj keď ide o Snapa - a povedal pravdu: "Nevidel. Spomienky boli zahmlené. Počul som len to meno... tak... pochytila ma zvedavosť, ale..." Snape ho prerušil: "A tak vás napadlo, že máte veľmi veľa voľného času a ,samozrejme, využijete ho na toto, čo?!" Harry stisol pery, až tvorili len tenkú čiarku. Nevedomky začal prešľapovať z nohy na nohy a každou sekundou bol nervóznejší a nervóznejší. "Vlastne áno," odpovedal rozhodne. "Ale... vlastne mi je to všetko ľúto! Je mi ľúto, čo sa stalo, ak ide o môjho otca a mam..."
"Mlčte!" zahriakol ho Snape. "Už NIKDY sa neopovážte to predo mnou spomínať! A láskavo zabudnite na moju matku, nemáte do toho čo strkať nos! Ak ešte raz začujem čo len zmienku o svojej matke z vašich úst alebo od vašich kamarátov, poletíte zo školy!" zasyčal Snape svoju typickú vyhrážku a rýchlymi krokmi vyšiel z izby, načo o pár sekúnd zmizol za rohom.
Harry tak nejako pozabudol, že má otvorené ústa, len tam tak stál a pripadal si ako odkopnuté šteňa. ,Veď on to vôbec nepochopil' pomyslel si a už sa chystal ľutovať sám seba, keď vtom vošli dovnútra Ron s Hermionou. "Harry! Stalo sa niečo? Práve sme stretli Snapa, vyzeral byť dosť nahnevaný... teda, nie že by tak niekedy nevyzeral, ale... veď chápeš." Harry najprv nemal náladu vysvetľovať im, čo všetko sa stalo, no zaraz si to rozmyslel, sadol si a všetko Ronovi a Hermione vyrozprával.
"No... to je dosť sila," povedal Ron a pokúsil sa o úsmev. "Eileen je jeho matka? Tak to to asi zabalíme, nie?" Harry počul v Ronovom hlase pobavenie, ktoré značilo, že to nemyslí vážne, no aj tak naňho neveriacky zazrel. "Zbláznil si sa? Zaujíma ma ešte viac ako predtým!" Na to zareagovala bleskovo Hermiona: "Harry! Nie je pekné, aby si sa vŕtal v minulosti niekoho, kto o to nestojí, alebo lepšie povedané, kto si to vyslovene neželá." Harry sa zamračil. "Hermiona, je to Snape. Odkedy ti záleží na tom, čo si želá a neželá?"
"Po prvé, je to náš profesor! A po druhé, je jedno, ako moc ho neznášaš, nemáš právo sa vŕtať v jeho súkromí." Harry si po jej slovách uvedomil, že skôr ako Snapa teraz neznáša sám seba za to, že s ním súcití. So Snapom.
No keď to všetko videl, musí vidieť ešte viac. Vie, že Snape mu ukázal jeho pocity k Lily ako na dlani, že spomienky, ktoré sa týkali jeho rodičov, videl zhola všetky - no stále tam bola časť Snapovej minulosti, ktorá bola Harrymu skrytá a Harryho zvedavosť bola väčšia než nejaký rešpekt voči Snapovi či svedomie. No čo nechápal bolo, prečo ho to tak veľmi zaujíma? "Harry, Harry...!" vytrhla ho zo zamyslenia Hermiona. "Harry, nechaj Snapovu minulosť na pokoji, sľúb mi to!" Ron sa otočil na Hermionu. "To nemôžeš myslieť váž...AU!" Hermiona dupla Ronovi na nohu. "Ron! Nechajte ho obaja na pokoji!" Hermiona sa otočila na odchod, no ešte predtým sa zastavila. "Idem za Kreacherom. No vy dvaja, pamätajte si - ak budete vŕtať v Snapovych spomienkach, ja sa to dozviem!" A odišla. "No, veľmi dramatický odchod. Ona sa to dozvie," pokúsil sa napodobniť Hermionu Ron. "Zaujímalo by ma ako!" zakričal za ňou, no bol si istý, že ho už nepočula. Harry ale posledné minúty ignoroval situáciu v izbe. Prečo chce tak moc poznať Snapovu minulosť? Nie je to jedno? Je to predsa Snape.

Harry sa pokúsil Hermionu poslúchnuť. Ron bol očividne iného názoru, ako ona a snažil sa Harryho dokopať k tomu, aby zase niečo podnikli. Celý pobyt na Grimmauldovom námestí sa preto pokúšal Ronovi vyhnúť, lebo ten inú tému už ani nepoznal a zakaždým, keď sa Ron k Harrymu čo i len priblížil, zbadal tvrdý pohľad Hermiony, skenujúci ich poza knihu. Čo Harryho ale väčšmi znervózňovalo, bola Snapova občasná prítomnosť. Ten si, samozrejme, tiež neodpustil pohľady, podobné Hermionim, a to Harryho dráždilo a zároveň navňaďovalo, aby poslúchol Rona.

Keď prišiel čas znovu sa vrátiť do Rokfortu, Harry sa tešil a zároveň bol smutný, musel sa rozlúčiť so Siriusom a bolo mu veľmi ľúto, že mu nevenoval toľko času, koľko mal.
Keď sa lúčili, Sirius mu venoval malý prívesok v tvare Blesku, ktorý visel na striebornej retiazke. Harry z neho na chvíľu onemel - bol nádherný! - a okamžite si ho zapol na krk.
Keď o pár hodín neskôr sedel vo vlaku a hladkal Blesk už asi šiestykrát, pocítil skľučujúci pocit.

Rovnaký pocit ucítil aj na ďalší deň, keď sedel s Ronom a Hermionou v učebni elixírov a dovnútra vletel Snape. Niesol sa ako Boh pomsty a keď sa otočil, aby si sadol, jeho pohľad sa zavŕtal do Harryho očí - no tentokrát neodvrátil pohľad ako vždy, keď sa to stalo. Nakoniec to musel urobiť Harry. Po prvýkrát v živote.
Harry bol v rozpakoch. Chtiac nechtiac, jeho myseľ nasledujúce týždne pri každej činnosti zablúdila k Snapovi. Na hodine Obrany proti čiernej mágii zaplietol kúzlo impedimenta s kúzlom levicorpus, čo sa snáď ani nedalo, keďže kúzla mali úplne iné znenie, na Čarovných formulách na otázku, ktoré kúzlo používať, keď chceme niečo opraviť, odpovedal incendio, za čo sa hanbil po celú zvyšnú hodinu, no keď na Transfigurácii premenil Rona na čajník, zvážil, že už s ním naozaj niečo nie je v poriadku. Kým McGonagallová, mračiaca sa na Harryho, dávala Rona do pôvodného stavu, napísal Hermione krátky lístok.
Jeho znenie bolo:
Musím sa s tebou súrne porozprávať. Mám pár Vracačiek.
Keď si odkaz Hermiona prečítala, zamračila sa, no kývla Harrymu na súhlas, ktorý okamžite prehltol Vracačku. Odrazu ho divne naplo, na čo vyvrátil všetko, čo zjedol. Hermiona, ktorá to čakala, skríkla a vyskočila z lavice. "Pani profesorka, pani profesorka McGonagallová!" upozornila McGonagallovú, ktorá sa ešte stále venovala Ronovi. "Och, Potter!" skríkla McGonagallová, ale Hermiona sa toho bleskovo ujala. Chytila Harryho a pohotovo ho začala ťahať z učebne, pričom si dávala pozor, aby ju Harry neovracal. "Vezmem do nemocničného krídla!" McGonagallová chcela zaprotestovať, no nakoniec len kývla a Hermiona s Harrym vyšla z učebne tak rýchlo, ako to len šlo, nevšímajúc si odporné narážky Slizolinčanov.
Keď sa dvere za Harrym a Hermionou zavreli, Harry z vrecka rýchlo vytiahol Vracačku, odkusol druhú časť a dávenie okamžite zastavilo. "Tie hlúpe výrobky Freda a Georga!" zakliala Hermiona, mračiac sa. "No ako vidíš, pomohli mi. A teraz ti musím niečo povedať!" Harry chytil Hermionu dramaticky za plece, no keď otvoril ústa, nič mu z nich nevyšlo. "Ja čakám, Harry, ak si si neuvedomil, práve si ma vytiahol z hodiny." Hermiona sa tvárila, akoby Harry práve použil neodpustiteľnú kliatbu.
"Her-Hermiona, povedz mi... ja... proste neviem čo robiť! Stále musím na niekoho myslieť a už mi to naozaj vadí, otravuje ma to." Hermiona naňho hľadela a na tvári sa jej zjavil jemný úsmev. Harry sa tváril vyľakane. "Myslíš, ako osobu? Človeka?" Harry sa zamračil. Nepovedal to dosť jasne?
Hermiona sa usmiala ešte viac. "To je jednoduché, si zamilovaný, Harry." Harrymu tie slová rezonovali v ušiach. Veľmi pomaly mu dopínali slová, ktoré Hermiona povedala. Pokrútil hlavou a začal sa smiať, no hneď s tým prestal.
On sa do Snapa zamiloval.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama