
Harry bol šťastný.
"Tak rád ťa vidím," hodil sa Siriusovi okolo krku. Sirius mu objatie opätoval, silno ho stisol, až Harrymu takmer vyrazil dych. "Och, Harry!" Usmial sa, a potom ho pustil. "Konečne ste tu!"
Okrem Siriusa tam bol aj Lupin, Tonksová a pán a pani Weasleyovci. Všetci sa zvítali a Harry si šiel s ostatnými hodiť hore do izby veci. Na ponurý vzhľad domu na Grimmauldovom námestí číslo dvanásť si už zvykol, na frflajúceho Kreachera tiež, takže tu nebolo nič, čo by mu ničilo náladu.
Keď si hore vybaľoval veci, premiestnili sa k nemu Fred a george. Harry nadskočil od toho, ako sa zľakol, ale keď si spomenul, prečo sú tam, bolo mu to jedno. "Harry, Harry... čo by si bez nás robil?" Fred vyceril zuby a podal mu zvitok pergamenu. "Nie je toho moc, je tam len meno, nejaké osobné info a školské tresty... veď vieš. Z tej knihy," povedal George, "ale je to všetko, čo sme našli," dokončil Fred. "Ďakujem vám moc." Harry si vzal pergamen. Fred a George s veľkým rachotom zmizli a on sa posadil na posteľ. Vybaľovanie môže počkať.
Harry pergamen rozmotal. V ľavom hornom rohu bolo napísané celé meno, rok narodenia (nie celý dátum?), fakulta a jej opis. Napísali mu ho Fred s Georgom, lebo v knihe sa nachádzala aj jej fotografia, ktorú sa im potiahnuť nepodarilo, ako uviedli.
"Eileen... Princová," prečítal Harry nahlas a zamyslel sa. Zdalo sa mu to pekné, no s ľútosťou si uvedomil, že mu to vlastne nepovedalo vôbec nič. Narodila sa roku 1935 (Fred s Georgeom aj sem pripísali poznámku, niekto na to niečo rozlial, lebo celý dátum nebol čitateľný) a bola v slizolinskej fakulte.
Ďalej napísali, že mala dlhé čierne vlasy a tmavé oči. Pod tým boli už len vypísané nejaké nezmyselné tresty, ktoré Harryho až tak nezaujímali. V podstate sa toho nedozvedel veľa, no už aspoň poznal celé jej meno, takže sa mu bude ľahšie hľadať ďalej.
Harry nad tým ešte chvíľu uvažoval, nakoniec sa rozhodol, že na vybaľovanie má naozaj ešte kopu času a otvoril dvere. "Eileen, kto si?" spytoval sa, neuvedomujúc, že nahlas, a nie len v jeho hlave. Neprítomne urobil pár krokov a odrazu do niečoho prudko narazil. "Au, sakra!" zaklial, no keď zdvihol pohľad, rázom to oľutoval. Vrazil do vysokého, čierneho, zlostne zazerajúceho... Snapa. Snapa. Tu. Na Grimmauldovom námestí. Čo robí Snape na Grimmauldovom námestí? Je člen rádu. A čo je Harry? Hlupák. A prečo má ,sakra, tak strašne veľkú smolu, že z toľkých členov rádu sa tu, v tento moment, bude nachádzať práve on, keď rozmýšľa - nahlas rozmýšľa - nad niekým, koho počul v jeho spomienkach! Harrymu to docvaklo. Určite tam Snape len tak nestál, určite zastal, keď počul Harryho hovoriť to meno. Zdvihol pravé obočie, hlavu jemne naklonil na bok a Harry pod jeho kamenným výrazom strnul. "Čo ste to vraveli, Potter? Zopakujte to!" Harrymu sa snáď snívalo, veď Snape skoro kričal. Ale veď Snape nikdy nekričí, je to predsa Snape. Tichý, tajomný, och, hlavne tichý Snape, z ktorého vám naskakuje husia koža, už len sa na vás pozrie, v jeho prípade nie je nutné hlas zvyšovať. "Ehm... neviem, o čom hovoríte," snažil sa Harry o zdvorilý tón. "Možno-..." začal Harry, no Snape ho surovo chytil za ruku, otočil ho a doslova ho vhodil späť do izby. Harry neudržal rovnováhu a padol by na zem, keby ho Snape nezachytil, no vtom bol už Harry pricapený na stene a hrdlo mu zvierala Snapova chladná ruka. "Zopakujte to," precedil spomedzi zuby a jeho tvár sa nachádzala nebezpečne blízko pri Harryho. "Eileen... Eileen Princová," vysúkal zo seba ledva Harry a Snape zovretie pustil.
"Potter, ako sa opovažujete vyslovovať meno mojej matky?"
Okrem Siriusa tam bol aj Lupin, Tonksová a pán a pani Weasleyovci. Všetci sa zvítali a Harry si šiel s ostatnými hodiť hore do izby veci. Na ponurý vzhľad domu na Grimmauldovom námestí číslo dvanásť si už zvykol, na frflajúceho Kreachera tiež, takže tu nebolo nič, čo by mu ničilo náladu.
Keď si hore vybaľoval veci, premiestnili sa k nemu Fred a george. Harry nadskočil od toho, ako sa zľakol, ale keď si spomenul, prečo sú tam, bolo mu to jedno. "Harry, Harry... čo by si bez nás robil?" Fred vyceril zuby a podal mu zvitok pergamenu. "Nie je toho moc, je tam len meno, nejaké osobné info a školské tresty... veď vieš. Z tej knihy," povedal George, "ale je to všetko, čo sme našli," dokončil Fred. "Ďakujem vám moc." Harry si vzal pergamen. Fred a George s veľkým rachotom zmizli a on sa posadil na posteľ. Vybaľovanie môže počkať.
Harry pergamen rozmotal. V ľavom hornom rohu bolo napísané celé meno, rok narodenia (nie celý dátum?), fakulta a jej opis. Napísali mu ho Fred s Georgom, lebo v knihe sa nachádzala aj jej fotografia, ktorú sa im potiahnuť nepodarilo, ako uviedli.
"Eileen... Princová," prečítal Harry nahlas a zamyslel sa. Zdalo sa mu to pekné, no s ľútosťou si uvedomil, že mu to vlastne nepovedalo vôbec nič. Narodila sa roku 1935 (Fred s Georgeom aj sem pripísali poznámku, niekto na to niečo rozlial, lebo celý dátum nebol čitateľný) a bola v slizolinskej fakulte.
Ďalej napísali, že mala dlhé čierne vlasy a tmavé oči. Pod tým boli už len vypísané nejaké nezmyselné tresty, ktoré Harryho až tak nezaujímali. V podstate sa toho nedozvedel veľa, no už aspoň poznal celé jej meno, takže sa mu bude ľahšie hľadať ďalej.
Harry nad tým ešte chvíľu uvažoval, nakoniec sa rozhodol, že na vybaľovanie má naozaj ešte kopu času a otvoril dvere. "Eileen, kto si?" spytoval sa, neuvedomujúc, že nahlas, a nie len v jeho hlave. Neprítomne urobil pár krokov a odrazu do niečoho prudko narazil. "Au, sakra!" zaklial, no keď zdvihol pohľad, rázom to oľutoval. Vrazil do vysokého, čierneho, zlostne zazerajúceho... Snapa. Snapa. Tu. Na Grimmauldovom námestí. Čo robí Snape na Grimmauldovom námestí? Je člen rádu. A čo je Harry? Hlupák. A prečo má ,sakra, tak strašne veľkú smolu, že z toľkých členov rádu sa tu, v tento moment, bude nachádzať práve on, keď rozmýšľa - nahlas rozmýšľa - nad niekým, koho počul v jeho spomienkach! Harrymu to docvaklo. Určite tam Snape len tak nestál, určite zastal, keď počul Harryho hovoriť to meno. Zdvihol pravé obočie, hlavu jemne naklonil na bok a Harry pod jeho kamenným výrazom strnul. "Čo ste to vraveli, Potter? Zopakujte to!" Harrymu sa snáď snívalo, veď Snape skoro kričal. Ale veď Snape nikdy nekričí, je to predsa Snape. Tichý, tajomný, och, hlavne tichý Snape, z ktorého vám naskakuje husia koža, už len sa na vás pozrie, v jeho prípade nie je nutné hlas zvyšovať. "Ehm... neviem, o čom hovoríte," snažil sa Harry o zdvorilý tón. "Možno-..." začal Harry, no Snape ho surovo chytil za ruku, otočil ho a doslova ho vhodil späť do izby. Harry neudržal rovnováhu a padol by na zem, keby ho Snape nezachytil, no vtom bol už Harry pricapený na stene a hrdlo mu zvierala Snapova chladná ruka. "Zopakujte to," precedil spomedzi zuby a jeho tvár sa nachádzala nebezpečne blízko pri Harryho. "Eileen... Eileen Princová," vysúkal zo seba ledva Harry a Snape zovretie pustil.
"Potter, ako sa opovažujete vyslovovať meno mojej matky?"