close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Oči svojej matky 7.kapitola

28. března 2014 v 23:14 | Anchelé |  Oči svojej matky

Harry sa neubránil úsmevu.

Keď sedel v Snapovej pracovni, premýšľal, prečo Snape odrazu zmenil názor a po kriku ho priam okamžite zavolal späť, no pomyslel si, že je mu to dosť jedno, ak sa dozvie niečo zo života svojej matky, ktorý sčasti prežila so Snapom. Alebo to tak aspoň doposiaľ vyzeralo.
Sledoval neobľúbeného profesora elixírov, ako si zo skrinky vyťahuje niečo podlhovasté a bol viac ako prekvapený, keď uvidel celkom obyčajné keksíky. ,Muklovské, nudné, obyčajné keksíky', pomyslel si.
Ešte väčší šok mu spôsobilo, keď ich Snape otvoril a začal jesť, dokonca ponúkol aj Harryho! Jediný fakt, ktorý mu stále prezrádzal, že je to tá rovnaká osoba, bol jeho nenávistný pohľad, akoby vtesaný do tváre. Vôbec mu však neprekážal, pretože Snape sa mu v tej krátkej chvíli javil tak neobyčajne obyčajný; kto by si to bol pomyslel, takže aj on je len človek. Nevydržal to a zachichotal sa. "Je vám niečo smiešne, Potter?" spýtal sa Snape potichu a zdvihol pravé obočie; to bolo preňho tak typické. "Rýchlo mi povedzte, čo máte presne na vašom vzácnom srdci, ak vám to totiž ešte nedošlo, zobudili ste ma," zasyčal bez známky úcty a nechal Harrymu priestor, nech sa vykoktá: "N-no... chcem vedieť niečo o mojich rodičoch...? Predsa?" Harry si prišiel ako totálny hlupák. "Ja... vy, poznali ste ich predsa, nie? Museli ste ich poznať... a niekto mi vravel..." Nemohol si spomenúť. Ako vlastne prišiel k tejto informácii? Och, no samozrejme...
"Áno, Potter. Poznal som vašu matku a...", na chvíľu sa zastavil, tvár skrivil do ešte nenávistnejšej grimasy - ak to bolo vôbec možné, "a otca."
Snape sa odrazu zamyslel, nepovedal už vôbec nič a Harrymu bolo to ticho nepríjemné. No nemal odvahu niečo povedať. "Takže si nakoniec prišiel..." povedal odrazu Snape, tak potichu, že ho Harry skoro nepočul. Výraz jeho tváre sa zmenil, už nebol taký nenávistný, skôr vyzeral nostalgicky, akoby si na to "všetko" spomínal a Harrymu sa na malilinký moment zazdalo, že na profesorovej tvári uvidel smútok. Potriasol hlavou; nie. Snape a smútok? Jeho citový rozhas je asi na takej úrovni ako citový rozsah čajovej lyžičky.
"Viete, nikdy som v tom nebol moc dobrý. A naozaj nemám chuť vám rozprávať o mojej minulosti ako o nejakých fantastických zážitkoch a spomínať pri tom na "staré dobré časy"..." zamrmlal Snape a postavil sa zo stoličky. Z vitríny vzal malú priesvitnú fľaštičku, potom vzal prútik, ktorý mal celý čas položený na stole - no Harry si ho všimol až teraz - a priložil si ho k spánku. Keď ho od neho odtiahol, z konca sa vznášala jemná bledá látka, ktorá na Harryho pôsobila tak jemne a krehko a ktorú tak veľmi dobre poznal... Snapove spomienky. Najprv ho trochu sklamalo, že Snape mu o tom nebude rozprávať, no vzápätí si pomyslel, že je hlupák - bude to môcť vidieť, zažiť to všetko, a nebude sa pri tom cítiť trápne, akoby sa cítil pri tom rozhovore. Okrem toho, Snape naozaj nepôsobí ako ten pravý spoločník na dlhé nočné rozhovory.
Snape prútikom uložil spomienky do fľaštičky a zavrel ju. Neochotne, očividne nerád ju podal mlčky Harrymu. "Ja... ďakujem," šepol Harry a snáď po prvýkrát v živote to myslel voči profesorovi úprimne.
"Neďakujte mi, Potter..." zavrčal Snape a na tvári sa mu zjavila vráska, keď pokrčil obočím, no vzápätí zmizla a Snapove tmavé oči sa zahľadeli na okno, za ktorým sa nenachádzalo nič iné, len čiernočierna tma. "Robím to len kvôli nej," pošepkal úplne iným hlasom, a keď sa Harry pozrel do tých tmavých, nemilosrdných očí, jednoducho vedel, že Snape je už niekde inde, ďaleko, veľmi ďaleko, kam Harry nedovidel. Ďaleko v minulosti a zrazu vedel jedno; nech bola akákoľvek, radostná nebola. Striaslo ho a keď mu venoval Snape pohľad, mykol sa. Hľadel mu do očí, do očí jeho matky - hľadel tam, kam sa predtým skoro nikdy nedíval. "Dnes už nie, ponoriť sa do mysľomisy môžete až zajtra. A teraz vypadnite." Harry sa postavil, ale keď už bol pri dverách, zarazil sa. ,Nenávidím vaše oči, Potter', ozývalo sa mu v hlave. ,Robím to kvôli nej.' Vôbec to nevyzeralo, že by Snape neznášal jeho matku.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama