close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Oči svojej matky 6. kapitola

27. března 2014 v 22:19 | Anchelé |  Oči svojej matky





Sám nevedel, čo robí... asi sa musel zblázniť.

Harry bol prekvapený sebou samým. Ešte včera o tomto čase by si myslel, že stáť v noci pred Snapovou pracovňou je najväčšia absurdita, ktorá by sa mu mohla udiať naozaj len vo sne. Tejto noci však boli okolnosti iné a Harryho zvedavosť bola väčšia než nenávisť či strach. A tak sa stalo, že pred tými dverami, o dosť nevhodnom čase, naozaj stál a naozaj uvažoval nad tým, že zaklope. Už asi stýkrát za tento večer nervózne prešľapoval z nohy na nohu a nevedel, čo robiť. Snape ho nezavolá milým hláskom dnu ako Dumbledore. Má len dve možnosti; zaklopať alebo odísť. No, je tu tiež aj tretia možnosť, stepovať pred tými dverami večnosť... alebo aspoň do tej doby, než sa tu nezjaví Filch a nezačne sa mu vyhrážať, že ho za nočné potulky vyrazia.
Na druhú stranu, možno je práve teraz perfektná doba. Možno... Harry sám nevedel, kde v sebe nabral odvahu. Potichu trikrát zaklopal a v hrdle mu navrela hrča veľká snáď ako päsť. Zopárkrát zamrkal. To je hlúposť, čo ho to len napadlo? Klopať Snapovi v túto hodinu na dvere?
Otočil sa, že odíde; odrazu mu prišiel ten nápad zlý, keď vtom sa dvere otvorili. Harry sa rýchlo otočil späť a skoro mu padla sánka; nemohol veriť vlastným očiam. Snapa nikdy nevidel inak, ako oblečeného v čiernom dlhom plášti, ktorý zakrýval snáď každý kúsoček jeho tela, čierne vlasy mu padali do bledej tváre, a na nej prísny pohľad. Teraz nebol vôbec prísny, len veľmi rozospatý a rozcuchané vlasy mu odstávali snáď na všetky svetové strany. Čo ale Harryho prekvapilo, bolo jeho oblečenie. Obyčajné čierne tepláky a biele voľné tričko; tak muklovské. "Hmm... Potter?" zamrmlal Snape rozospato. Chvíľu to trvalo, no nakoniec sa Snape prebral; oči sa mu rozšírili a unavený výraz vystriedal nahnevaný. "POTTER!" zavrčal. "Zbláznili ste sa?! Prečo klopete v noci na moje dvere, čo chcete? Viete o tom, že študenti majú zakázané-..." Snape rapotal, až mu Harry skoro nerozumel. "Pán profesor! Ja... prišiel som kvôli svojej matke." Snape chcel Harrymu odseknúť niečo tvrdé, no ako náhle začul dôvod Harryho návštevy, nepovedal nič. Najprv hľadel prekvapene, potom neveriacky a nakoniec pobúrene. Nie je možné, aby ten malý kretén vedel niečo o ich minulosti, či áno?
"Ako sa opovažujete..." začal mrmlať, no Harry ho znovu prerušil: "Pán profesor, prosím! Ide o moju mamu, mám právo..." Snape mu skočil do reči; tentokrát už kričal: "MÁTE PRÁVO TAK DRŽAŤ HUBU!" zvreskol a bolo mu očividne jedno, či niekoho nevzbudí. Harry už nepovedal nič. Zrazu ho prepadol taký silný nával citov, až sa mu začal triasť hrudník a oči mu zvlhli. Bol hlupák, že sem chodil. No túžba po poznaní, ktorá ho odrazu prepadla, bola tak silná, že si nevedel pomôcť. Nemá snáď to všetko vedieť?
Och, ale má. A Snape si to moc dobre uvedomoval. A uvedomoval si aj to, že práve porušil sľub, ktorý dal Dumbledorovi: ,Ak sa raz stane, že sa ťa bude pýtať Harry na Lily alebo Jamesa... povedz mu všetko.' ,Ale prečo by sa pýtal práve mňa?' Snape sa uškrnul. Tá myšlienka bola absurdná. ,Proste mi to sľúb.' A Snape prikývol.
"Potter, poďte sem," začul zrazu Harry Snapa, keď už sa otáčal na odchod. Harry sa meravo vytočil späť a pozrel na Snapa, ktorý už mal na sebe natiahnutý tenký čierny sveter. Nikto by predsa nechcel, aby si všimol jeho zvláštne znamenie. Aspoň zatiaľ nie...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama