close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Oči svojej matky 5.kapitola

25. března 2014 v 11:59 | Anchelé |  Oči svojej matky


Taký výraz nikdy predtým na jeho tvári nevidel.
Snape od Harryho odstúpil. "Vypadnite," zavrčal a otočil sa. Prešiel k dverám, ktoré sa nachádzali na opačnej strane miestnosti, celkom v rohu, no neboli to tie, ktorými sem prišli.
Harry si tie dvere všimol až teraz, čo bolo poriadne divné vzhľadom na fakt, koľkokrát tu premárnil svoj voľný čas.
Keď Snape chytil kľučku, otočil sa a venoval Harrymu ďalší mrzutý pohľad. "Vy ste ešte stále tu?!" zavrčal ešte podráždenejšie. Harry neváhal, rýchlo vybehol z miestnosti a ani nevedel ako, ocitol sa pred portrétom Tučnej panej. Nechcel ísť dovnútra.
Chvíľu premýšľal, potom sa zvrtol a odišiel.

*

Stál pred Dumbledorovou pracovňou už dobrých pár minút, nervózne prešľapoval z nohy na nohu a nevedel, či má naozaj zaklopať, alebo proste odísť. Bolo dosť neskoro. Čo ak už spal. Spí vôbec? A čo ak mu vynadá, že nie je v Chrabromilskej veži? Alebo... alebo... hľadal všemožné výhovorky, prečo nezaklopať, keď vtom začul spoza dverí tlmený hlas. "Budeš tam stáť ešte dlho?" Príjemný hlas riaditeľa ho trochu ukludnil, tak pomaly vošiel dovnútra. Uprostred miestnosti stál, ako vždy, masívny drevený stôl a za ním sedel Dumbledore. Polmesiačikové okuliare sa mu zaleskli, keď zbadal Harryho a na tvári sa mu pohrával, ako vždy, jemný úsmev. Vždy, keď ho Harry uvidel, uvedomil si, ako má riaditeľa rád, nepoznal dobrosrdečnejšieho človeka. "Tak Harry, čomu vďačím za túto neskorú návštevu?" spýtal sa, no tón hlasu sa nezmenil, stále bol pokojný a príjemný. Kývol mu, nech si sadne. Keď tak Harry urobil, Dumbledore naňho stále hľadel. "Pán profesor, viete... je tu istá záležitosť." Rozhovory u Snapa v pracovni boli dosť obvyklé a až teraz si Harry uvedomil, že ním nikdy žiaden z nich nezakolísal tak, ako tento. Nechápal sám seba, Snape ho nikdy nezaujímal - jeho jediná myšlienka naňho bola vtedy, keď ho preklínal alebo keď si predstavoval, ako ho rôznymi príťažlivými spôsobmi pripravuje o život. Preto sa čudoval sám sebe, keď zavítal do riaditeľovej pracovne práve s otázkou, ktorá sa týkala jeho obávaného profesora elixírov.
"Pán profesor, Snape mi povedal..." "Profesor Snape, Harry," skočil mu Dumbledore do reči. No ďalej už nič nevravel, tak pokračoval: "Viete, dnes večer som bol uňho v pracovni. On mi dosť rád dáva najavo, ako moc ma neznáša, ale... pán profesor, prosím vás, čo sa stalo..." Harry vetu nedokázal dokončiť. Nevedel, čo od Dumbledora chce. Nevedel ani sám, čo chce vedieť. Veď Snapove reči mu prišli teraz tak nezmyselné. "Vieš, Harry. Možno by si sa mal spýtať priamo jeho. Ver mi, Lilin syn je preňho prioritou, ktorú musí ochraňovať."
*
Keď kráčal Harry po chodbe, striehnuc, či sa odniekiaľ zrazu nevynorí Filch, riaditeľove slová mu duneli v ušiach. Ver mi, Lilin syn je preňho prioritou, ktorú musí ochraňovať.
Dumbledore nerád hovoril o iných bez ich prítomnosti, zvlášť o súkromných veciach, no aj napriek tomu mu nepriamo naznačil, ktorým smerom sa má pri rozhovore uberať. No Snape, hovoriac Harrymu o... o jeho matke? To predsa nedávalo žiaden zmysel. Čo mal predsa Snape s Lily? Nič, pokiaľ vedel. A predsa...

Nenávidím vaše oči, Potter. Tie mal predsa po nej.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama