Jeden z tých kratších dielov, ale naozaj som nestíhala :/

,Ako ho ja nenávidím,' spomínal Harry s odporom na poslednú hodinu elixírov, keď prežúval na večeri tekvicové pirôžky.
Nenávistne sa pozeral na Snapa od chrabromilského stolu a mal čo robiť, aby ho nezaklial kliatbou cruciatus. "Harry, nemysli na to. Zbytočne ti to ničí zdravie a nič nevyriešiš, keď sa budeš hnevať," snažil sa ho upokojiť Ron. "Donútil Nevilla otráviť sa! Nemôžeme to nechať len tak, Ron!" zasyčal a ani Ronovi nevenoval pohľad. "Harry, dobre vieš, že Snapa nenávidím tak, ako ty - ale zakliať profesora naozaj nie je dobrý nápad." Po prvýkrát, čo sa ocitli v jedálni, sa Harry pozrel inam ako na Snapa. Neveriacky civel na Rona a vtom ho napadlo, či náhodou nevie čítať myšlienky. "Ako môžeš vedieť, že myslím zrovna na to?" zazeral naňho prekvapene. "Mrmleš si pod nosom..." odpovedal znudene Ron a zívol. "Som už dosť unavený, mali by sme ísť spať."
Harry prikývol a už sa staval, keď vtom sa postavil Snape a rýchlymi krokmi odchádzal z Veľkej siene. Harry nečakal, okamžite vykročil za ním, a keď sa Ron rozbehol za ním, zastavil ho so slovami, že toto musí zvládnuť sám. Ron, mrmlajúc si všemožné nadávky na Harryho adresu, sa pobral do Chrabromilskej veže, zatiaľ čo Harry so zatajeným dychom sledoval každý Snapov pohyb. Pociťoval také návaly zlosti, až sa začal správať celkom neuvážene a zabudol, že k Snapovej polohe mu postačí Záškodnícka mapa.
Ten si to namieril - ako inak - do podzemia, kde sa nachádzal jeho kabinet. Harry ho chcel tak moc pri niečom nachytať, chcel tak moc Dumbledorovi ukázať, že nemožno Snapovi veriť, až si úplne prestal dávať pozor. A to všetko vyvolal jeden hlúpy, nevydarený elixír lásky.
S touto myšlienkou sa rútil dolu kamenným schodiskom, sledujúc Snapov čierny plášť. Snape zrýchlil tempo, zrýchlil ho aj Harry. Keď profesor elixírov zabočil za roh, Harry sa o to pokúsil tiež, no len čo sa rozbehol, narazil do niečej hrude. Zanadával, no keď zdvihol pohľad, všetky pocity mu zamrzli na tvári. Bol hlupák, veď jeho dupot by počul aj hluchý.
Harry prikývol a už sa staval, keď vtom sa postavil Snape a rýchlymi krokmi odchádzal z Veľkej siene. Harry nečakal, okamžite vykročil za ním, a keď sa Ron rozbehol za ním, zastavil ho so slovami, že toto musí zvládnuť sám. Ron, mrmlajúc si všemožné nadávky na Harryho adresu, sa pobral do Chrabromilskej veže, zatiaľ čo Harry so zatajeným dychom sledoval každý Snapov pohyb. Pociťoval také návaly zlosti, až sa začal správať celkom neuvážene a zabudol, že k Snapovej polohe mu postačí Záškodnícka mapa.
Ten si to namieril - ako inak - do podzemia, kde sa nachádzal jeho kabinet. Harry ho chcel tak moc pri niečom nachytať, chcel tak moc Dumbledorovi ukázať, že nemožno Snapovi veriť, až si úplne prestal dávať pozor. A to všetko vyvolal jeden hlúpy, nevydarený elixír lásky.
S touto myšlienkou sa rútil dolu kamenným schodiskom, sledujúc Snapov čierny plášť. Snape zrýchlil tempo, zrýchlil ho aj Harry. Keď profesor elixírov zabočil za roh, Harry sa o to pokúsil tiež, no len čo sa rozbehol, narazil do niečej hrude. Zanadával, no keď zdvihol pohľad, všetky pocity mu zamrzli na tvári. Bol hlupák, veď jeho dupot by počul aj hluchý.