Prvý diel poviedky na pár SS/HP :-)
Upozornenie: Slash (komu sa nepáči, nech nečíta)

Keď udrel do stromu blesk, ani sa nemykol. Ostal ľadovo chladný ako vždy.
Očami neprítomne hľadel do tmy, ktorej jediné svetlo boli blesky, vynímajúce sa na oblohe. Pôsobili namyslene, akoby si mysleli, že celá obloha patrí len im. Pôsobili naňho rovnako ako chlapec, ktorého tak neznášal, pomyslel si. Namyslené, mysliace si, že im patrí celý svet - také boli blesky a taký bol aj Harry Potter. Toto myslenie ešte podtrhával fakt, že jazva, ktorá mu tak krásne svieti na čele, až okato pripomína blesk. Snapovi to do seba zapadalo ako skladačka rád sa nechal falošne unášať touto myšlienkou.
V diaľke, za oknom, udrel ďalší blesk. Dážď radostne tancoval a zanechával stopy; v srdciach divákov, ktorí mu vznešene tlieskali zakaždým, keď nepravidelným rytmom tvoril nové a nové melódie.
A zmýval špinu usadenú na ľudskom srdci, keď oči smeli hľadieť na tú krištáľovo čistú nádheru. Jednu vec však nedokázal zmyť ani dážď; bolesť.
Snape poodstúpil od okna. Nenávidel blesky. No dážď ho naplňoval viac než čistou radosťou. Vzdychol; a okrem dažďa ,bubnujúceho na okno, to bol prvý zvuk po veľmi dlhej chvíli.
*
Snape mal dobrú náladu. Mieril k učebni elixírov ako boh pomsty a pery krivil v škodoradostnom úsmeve pri predstave, že má dnes hodinu so svätou trojkou a Longbottomom. Premýšľal, čo by mohol použiť ako zámienku na strhnutie dobrých pár desiatok bodov Chrabromilu hneď prvú hodinu v novom školskom roku.
Už dobrých pár metrov od učebne počul vravu, ktorá sa ňou niesla. Ako náhle rozrazil dvere, vrava akoby zázrakom utíchla, bolo počuť len Longbottomovo ťahavé pišťanie.
Snape pozrel na študentov, jeho prvý pohľad padol na zázračného Pottera, ktorý sa chúlil v prednej lavici, pred sebou kotlík, nos na lavici, oči sklopené - pravdepodobne dúfajúc, že je priehľadný. Vedľa neho slečna všetko-viem-všade-som-bola-všetko-som-videla a Weasley, s primitívnym výrazom na primitívnom ksichte. A za ním slávnostné ukončenie: sám Neville Longbottom, ktorý ešte stále skuvíňal pri pohľade na Snapa a po čele mu stekali kropaje potu. Snape sa usmial. ,Longbottom, strhávam Chrabromilu 10 bodov... za čo? Za nadmerné potenie? Pišťanie? Zbabelosť? Alebo... len tak? A nie je to jedno? Dnes o tých 10 bodov Chrabromil tak či tak príde, či teraz, alebo si to nechá až k stredu, či koncu hodiny.
,Áno, typické vyvrcholenie našich spoločných hodín,' pomyslel si Snape a na tvári sa mu zas zjavil nepatrný, no škodoradostný úsmev.
V diaľke, za oknom, udrel ďalší blesk. Dážď radostne tancoval a zanechával stopy; v srdciach divákov, ktorí mu vznešene tlieskali zakaždým, keď nepravidelným rytmom tvoril nové a nové melódie.
A zmýval špinu usadenú na ľudskom srdci, keď oči smeli hľadieť na tú krištáľovo čistú nádheru. Jednu vec však nedokázal zmyť ani dážď; bolesť.
Snape poodstúpil od okna. Nenávidel blesky. No dážď ho naplňoval viac než čistou radosťou. Vzdychol; a okrem dažďa ,bubnujúceho na okno, to bol prvý zvuk po veľmi dlhej chvíli.
*
Snape mal dobrú náladu. Mieril k učebni elixírov ako boh pomsty a pery krivil v škodoradostnom úsmeve pri predstave, že má dnes hodinu so svätou trojkou a Longbottomom. Premýšľal, čo by mohol použiť ako zámienku na strhnutie dobrých pár desiatok bodov Chrabromilu hneď prvú hodinu v novom školskom roku.
Už dobrých pár metrov od učebne počul vravu, ktorá sa ňou niesla. Ako náhle rozrazil dvere, vrava akoby zázrakom utíchla, bolo počuť len Longbottomovo ťahavé pišťanie.
Snape pozrel na študentov, jeho prvý pohľad padol na zázračného Pottera, ktorý sa chúlil v prednej lavici, pred sebou kotlík, nos na lavici, oči sklopené - pravdepodobne dúfajúc, že je priehľadný. Vedľa neho slečna všetko-viem-všade-som-bola-všetko-som-videla a Weasley, s primitívnym výrazom na primitívnom ksichte. A za ním slávnostné ukončenie: sám Neville Longbottom, ktorý ešte stále skuvíňal pri pohľade na Snapa a po čele mu stekali kropaje potu. Snape sa usmial. ,Longbottom, strhávam Chrabromilu 10 bodov... za čo? Za nadmerné potenie? Pišťanie? Zbabelosť? Alebo... len tak? A nie je to jedno? Dnes o tých 10 bodov Chrabromil tak či tak príde, či teraz, alebo si to nechá až k stredu, či koncu hodiny.
,Áno, typické vyvrcholenie našich spoločných hodín,' pomyslel si Snape a na tvári sa mu zas zjavil nepatrný, no škodoradostný úsmev.